Vlčí život

30. časť Návrat domov

Z pohladu tretej osoby:

Lietadlo v ktorom bola Naomi a Samantha sa kvôli technickej chybe zrútilo na zem. Keďže tam bolo palivo, ihneď začalo horieť. Našťastie niekto zavolal hasičov, ktorý tam boli o malú chvíľu. Taktiež tam prišli policajti a záchranári. Snažili sa zachrániť, čo najviac ľudí, ale niektorých sa bohužial nepodarilo zachrániť. Samantha ako zázrakom vyviazla bez zranení, okrem pár oškrenín a modrín, no Naomi na tom bola horšie. Samanthu si dala pod seba a chránila ju vlastným telom, aby sa jej nič nestalo. Záchranári sa ju pokúšali zachrániť, podarilo sa im to až na 3 krát, okamžite ju previezli do nemocnice a tam ju operovali. Mala silný otras mozgu, prasknuté dve rebrá na pravej strane a zlomenú pravú stehennú kosť. Teraz leží v umelom spánku v nemocnici. Lekári jej nedávajú veľké šance na život, ale stále ju držia na prístrojoch. Samanthu polícia odviezla domov za Kristianom, keďže je to jej náhradný otec. Polícia jej musela povedať, že je jej maminka v nemocnici a, že sa už možno neprebere. Uzavrela sa do seba a s nikým nechce komunikovať. Dida sa s ňou skúšala rozprávať, ale nič nepomáhalo. Celé dni sedí v izbe a pozerá sa do neznáma. Nikto nevie do kedy to bude takto trvať, Kristian uvažuje nad tým, že ju pošle k psichologičke, ale bojí sa, že ani to nepomôže. Jack stále nevie, či sa vrátili, alebo nie. Nevie ani o tom, že je Naomi v nemocnici. Michaela (Naomi mama) sa psychicky zrútila, keď sa dozvedela, že lietadlo v ktorom bola Naomi a Samantha sa zrútilo. Ale je aspoň rada, že Samanthe sa nič vážne nestalo. Nadia sa ju pokúša upokojiť, že všetko bude vporiadku, aj keď možno nebude.

O pár hodín skôr...

Z pohladu Didi:

Dnes by sa mali vrátiť, Naomi a Samantha. Teším sa z toho, že sa vrátia, nie žeby tu nebolo dobre, keď tu neboli, ale s Kristianom sa to už nedalo vydržať. Každú hodinu volal Naomi, či je vporiadku a ako sa má ona a Samantha. Chápem ho má o nich strach, ale trochu to preháňa.

,,Prinášame tragickú správu, lietadlo, ktoré letelo dnes večer z Californie na Slovensko, sa zrútilo neďaleko letiska, keď malo pristávať" hneď som spozornela a posadila som sa na gauči. Veď v tom lietadle bola Naomi a Samantha.

,,Zachranári sa pokúšali zachrániť, čo najviac ľudí, ale niektorých sa zachrániť nepodarilo. Jedno dievča vyviazlo bez zranení, okrem pár oškrenín. Veľa ľudí malo vážne zranenia, niektorých ľudí museli okamžite odviezť do nemocnice, no niektorý nemali také šťastie ako ostatný. Počet mŕtvych je zatiaľ na 35 ľudí, o všetkých informáciach Vás budeme informovať, už o chvíľu" mala som pocit, ako keby sa mi zrútil svet. Okamžite som vypla telku a postavila sa z gauču. Čo, keď to neprežili? A to jedno dievča? Čo, keď to bola Samantha? Dúfam, že sú vporiadku a prídu sem a všetko bude vporiadku. Z mojich premýšlaní ma vytrhol zvonček od dverí. Podišla som k dverám a otvorila ich.

,,Slečna Monroe?" prikývla som s hlavou na náznak súhlasu.

,,Áno, potrebujete niečo?"

,,Ak ste videli správy, tak lietadlo, ktoré smerovalo na Slovensko sa zrútilo, no a bola v ňom vaša kamarátka aj s dcérou, však?" pozerala som sa zo slzami v očiach na policajta.

,,Vaša kamarátka, je v nemocnici v umelom spánku a jej dcéra vyviazla bez zranení, čo je zázrak" policajt odstúpil na bok a za ním stála Samantha. Keď ma uvidela, rozbehla sa ku mne a skočila mi do náručia.

,,Môžete za ňu prebrať zodpovednosť?"

,,Áno, určite" policajt sa na mňa usmial, úsmev som mu opätovala a pozdravila som na odchod a zavrela som za ním dvere.

,,Sam, si vporiadku? Čo ti povedali tý ujovia?" pozrela som sa na Samanthu a čupla som si k nej. Videla som na nej, že sa čoskoro rozplače. Vzala som ju do náručia a kolísala som sa s ňou do strán. Samantha sa rozplakala, priam sa plačom zadúšala.

,,Dida, stalo sa ti nieč-" otočila som sa za seba a uvidela som Kristiana.

,,Samantha, prečo plačeš? No ták, všetko bude vporiadku, len neplač" Kristian si čupol ku mne a Samanthe. Hladila som ju po chrbáte a snažila som sa ju upokojiť.

,,Sam, čo sa stalo? A kde je maminka?" Kristian sa pozrel na Sam, tá stále plakala a nevedela sa zastaviť.

,,Kristian" pozrela som sa na neho a pokrútila som s hlavou. Prikývol s hlavou na náznak súhlasu a postavil sa na nohy. Videla som na Samanthe, že tak skoro neprehovorí, ale nemôžeme na ňu tlačiť. Postavila som sa zo Samanthou na rukách a vykročila som s ňou do izby. Otvorila som dvere a vošla som so Sam do izby, položila som ju na posteľ a pozrela sa na ňu smutným pohľadom. Hlasno som si povzdychla a otvorila som skriňu. Vytiahla som jej pyžamo a položila som ho na posteľ.

,,Sam, niesi hladná, alebo smädná?" Samantha pokrútila s hlavou a vyzliekla si veci a následne si obliekla pyžamo. Sam si ľahla do postele a prikryla sa. Podišla som k nej a pohladila som ju po vlasoch.

,,Neboj sa, maminka bude vporiadku" usmiala som sa na ňu, aj keď som vedela, že to tak nebude.

,,A č-čo, keď sa nezobudí?" pozrela som sa na ňu a zotrela som jej slzy z líca.

,,Na takéto veci nemysli. Určite sa zobudí, ani sa nenazdáš a bude doma. Zajtra ju pôjdeme pozrieť, ak budeš chcieť, dobre?" Sam prikývla s hlavou a usmiala sa na mňa.

,,Dobrú noc. A nezabudni, ak budeš čokoľvek potrebovať, tak tu máš mňa, alebo Davida a dokonca aj Kristiana" pobozkala som ju na líce a vykročila som z izby von.