Vlčí život

5. časť Nehoda

Z pohladu Jacka:

Od včera večera nemôžem prestať myslieť na Naomi. Je tak nádherná a ešte krajšia je vo vlčej podobe. Neviem ako by som jej mal vyznať lásku, pretože som strašne hamblivý. Rozmýšlal som nad tým, že jej pošlem ruže. Prišiel som pred dvere do jej chatky a jemne som zaklopal. Počul som od tial krik, bál som sa aby som nevošiel do nejakej bitky. Položil som ruže na zem pred dvere a odišiel som preč. Videl som ako sa dvere pomaly otvárajú a v nich videl Didu. Potom k nej prišla Naomi a čítala si môj odkaz, ktorý som nehal na ružiach. Videl som ako sa jej kútiky úst dostávajú do úsmevu a z oka sa jej tlačia slzy. Tak rád by som prišiel za ňou a objal ju.

Z pohladu Naomi:

Hneď ako som podišla k dverám som videla ruže a na nich lístok. Bolo to krásne napísané. Nemohla som zastaviť slzy, ktoré sa mi tlačili von z očí a tak som nechala nech moje pocity vyjdú najavo.

,,Prečo plačeš? Stalo sa niečo?"

,,Nie, nič sa nestalo len je to krásne napísané" podala som lístok Dide do ruky aby si to prečítala. Ani ona nemohla zastaviť slzy a rozplakala sa tiež.

,,Je to nádherné" snažila sa hovoriť cez plač aj keď som jej skoro nič nerozumela, čo mi teraz vôbec nevadilo.

,,Inak zapísala som nás dnes na taký večerný pochod" vyvalila som na ňu oči nech mi povie o čo sa jedná.

,,Čože aký pochod? Dida vyklop všetko čo vieš"

,,No je to taká spoznávacia prechádzka. Stretávame sa všetci o 16:30 pred hlavnym vchodom a pôjde sa niekam do lesa. Tak čo na to hovoríš?" Dida sa namňa pozrela pohľadom, ktorý neznášam

,,Dobre tak pôjdem. A koľko máme ešte času?"

,,Ak mi hodiny ukazujú správne tak máme ešte hodinu čas"

,,To je ešte dosť času a čo si oblečieme?"

,,Ach bože, zase táto otázka. Neviem asi legýny alebo kraťase alebo nie?" Dida zdvihla obočie do hora a čakala na odpoveď. Viem, že nemá rada keď sa jej spýtam čo si oblečie.

,,Tak môžu byť aj tie legýny alebo tie kraťase? Ja neviem vyber si niečo ty prvá"

,,Fajn tak si vyberiem prvá, keď je to pre teba taký veľký problém" prekrútila som nad jej otázkou očami a ľahla som si na posteľ.

O pol hodinu neskôr

Z pohladu Naomi:

Konečne po pol hodine sme si vybrali oblečenie samozrejem sme sa ešte päť krát museli prezliecť, veď to by sme neboli my.

,,Idem ešte za Jackom, stretneme sa tam a ak by som neprišla tak Vás dobehnem" oznámila som Dide a vybehla som von z chatky. Musela som ísť za ním a spýtať sa ho čo tie ruže mali znamenať. Ako som sa blížila k Jackovej chatke sa mi srdce rozbúšilo, že som ho cítila niekde v krku. Zaklopala som na dvere ale nikto mi neotváral. Stála som tam ešte asi päť minút a stále mi nikto neotváral. Asi už išli preč. Chcela som ísť na miesto kde sme sa mali stretnúť, keď mi v mobile zavybroval mobil. Vytiahla som mobil z vrecka, otvorila som klávesnicu a pozrela som sa kto mi píše. Na moje prekvapenie to bolo od Didi.

Od Didi: Už sme odišli, nestihla by si nás pri chatke. Mierime k nejakej rieke, stihneš nás tam.

Rozhodla som sa neodpovedať na smsku a tak som schovala mobil do vrecka a išla som k rieke. Premenila som sa vo vlka aby som tak bola skôr no to bola chyba.