Vlčí život

73. časť Charlie

Z pohladu Tobiasa:

Vyšiel som von z izby a počul ako sa z obývačky ozývali hlasy. Zišiel som po schodoch do obývačky a posadil sa na gauč.

,,Čo sa stalo? Prečo všetci plačete?" Nadia s babkou plakali a ocino objýmal Nadiu.

,,Súvisí to s maminou?" Nadia prikývla a mne asi došlo, čo sa deje. Keď prišiel po mňa ocino do školy, volal so Samanthou a hovoril jej, že mamina je chorá. Ale nevyzerala, že by mala chrípku, alebo niečo podobné.

,,Vieš, maminka je chorá a tento druh choroby je ťažko liečiteľný" stále som tomu nechápal.

,,Ja sa prestanem biť a budem sa v škole učiť, len aby sa maminka uzdravila" chcel som jej pomôcť, ale nevedel som ako.

,,Je mi to ľúto, Tobi, ale toto nepomôže" zostal som dosť smutný. Postavil som sa z gauču a rozbehol som sa hore za maminou do izby. Ležala na posteli a mal som pocit, že spala. Vyliezol som k nej na posteľ a ľahol si čo najbližšie k nej. Objal som ju jednou rukou a zatvoril oči. Pocítil som na svojej ruke dotyk. Usmial som sa sám pre seba a po chvíli som zaspal.

Z pohladu Samanthy:

Ocino mi volal a povedal, že mamina má rakovinu a nemôžeme s tým nič urobiť. Celú noc som preplakala a nedokázala sa upokojiť. Jessie som samozrejme, všetko povedala. Bolo v jej očiach vidieť smútok a ľútosť, dokonca sa jej aj leskly slzy. Vôbec neviem čo mám robiť. Chce sa mi ísť čo najrýchlejšie domov, prísť za maminou a povedať jej, že som tu s ňou a že bude všetko dobré. Z premýšľania ma vytrhlo klopanie na dvere. Otočila som hlavu smerom k Jessie, ktorá sedela vedľa mňa na posteli a hladila ma po chrbáte.

,,Idem otvoriť" iba som prikývla a hlavu zaborila do vankúša.

,,Sam? Je tu Rayan, má o teba strach" počula som ako sa zatvorili dvere a potom kroky, ktoré smerovali ku mne. Pocítila som ako mi niekto hladil chrbát. Zdvihla som hlavu a uvidela Jessie, ktorá sa na mňa pozerá. Povzbudivo sa na mňa usmiala a potom niekam odišla. Posadila som sa na postel a tvár som si zakryla dekou, aby nevidel moju zničenú tvár.

,,Ahoj" povedal a deku z mojej tváre dal dole.

,,Čo sa ti stalo? Celý deň si sa neukázala vonku a Jessie nechce nikomu nič povedať"

,,Som vpohode"

,,Niesi vpohode. Prečo mi nepovieš čo sa ti stalo?!"

,,Nemôžem!" a znova som sa rozplakala. Rayan ma objal a vtiahol do objatia.

Z pohladu Nadii:

,,Musíme niečo vymyslieť! Naomi nemôže len tak zomrieť!" Jack s maminou iba sklonili hlavu.

,,Čo chceš robiť?" iba som mykla plecom a postavila sa z gauču. Išla som k dverám, pretože som počula kroky. Otvorila som ich a videla tam stáť nejakého muža. Mohol mať okolo štyridsaťpäť rokov.

,,Presnejšie štyridsaťšesť" zvráštila som obočie a oprela sa o zárubňu dverí.

,,Čo ste povedal?"

,,Že mám štyridsaťšesť rokov" vypleštila som na neho oči, pretože mi nedochádzalo čo sa deje.

,,Pochopíš neskôr, Naomi"

,,Prosím? Ja niesom Naomi" iba sa na mňa zahľadeľ a potom pokračoval.

,,Nadia, vyrástla si" zdvihol ruky, ako by ma chcel objať, no ja som odstúpila o krok ďalej.

,,Mami? Je tu nejaký muž a vyz-" nemohla som ani dopovedať vetu a mamina už bola pri dverách.

,,Charlie?" Čože? Kto je Charlie? Nič mi nedáva význam.

,,Som tvoj otec, Nadia"