Vlčí život

39. časť Mladá Láska

Z pohladu Naomi:

Ráno som sa zobudila na nieči dotyk. Otvorila som oči a uvidela Samanthu. Usmiala som sa na ňu a posadila som sa na posteli.

,,Mami, konečne si už hore" trochu som sa ponaťahovala, zistila som, že Kristian tu už nieje.

,,Musíš ma odviezť do škôlky" vyvalila som na Samanthu oči.

,,Ja?" Samantha prikývla a odišla z izby. Postavila som sa z postele a pozrela sa na hodinky. Ak ukazujú správne je sedem hodín. Povzdychla som si a vošla som do kúpeľne, kde som spravila rannú hygienu. Mierne som sa namaľovala a vošla do izby. Podišla som ku skrnini a vytiahla som si biele tričko a šedé tepláky dole s gumičkou. Obliekla som si veci a vyšla z izby von.

,,Ideme, alebo čo?" skoro som dostala infarkt. Otočila som sa a zbadala usmiatu Samanthu.

,,Samantha! Skoro som dostala infarkt!" trochu som zvýšila hlas, pričom sa Samantha zľakla. Videla som ako sa jej po líci kotúľajú slzy, čupla som si k nej a objala ju.

,,Prepáč, nechcela som kričať, ale strašne som sa ťa zľakla. Nesmieš mi toto robiť, inak dostanem z teba infarkt. Dobre?" Samantha sa cez slzy usmiala a dala mi pusu na líce.

,,Tak poď" chytila som jej ručičku a spolu sme zišli dole do kuchyne.

,,Naomi, budeš musieť zobrať Samanthu do škôlky. Kristian a David sú v práci a ja sa ponáhľam na pohovor. Samantha tu máš desiatu" Dida podala Samanthe krabičku s desiatou, tá si ju schovala do ruksačiku.

,,Dobre, ale ja-" nestihla som dopovedať vetu a odišla preč.

,,Máš všetko?" Samantha prikývla a zobrala si ruksačik.

,,Tak teda poď" vošli sme na chodbu, kde sme sa obliekli. Z poličky som zobrala kľúče od domu, mobil a kľúče od auta. Otvorila som dvere a vyšli sme von. Zamkla som dvere a vykročili sme k autu. Otvorila som Samanthe dvere a pomohla som jej nastúpiť. Zavrela som za ňou dvere a nastúpila som si aj ja. Pomaly som naštartovala auto a vycúvala z príjazdovej cesty.

,,Mami?" pri jej pomenovaní som sa jemno usmiala a mierila som do škôlky.

,,Áno?" pozrela som sa v spätnom na Samanthu a usmiala sa. Videla som, že má sklonenú hlavu.

,,U nás v škôlke chodí jeden chlapec a ja..." v polke vety sa zasekla.

,,A ten chlapec sa ti páči, však?" počula som ako sa Samantha mierne zasmiala. Hneď som vedela, že mám pravdu. Zastavila som pred škôlkou a vyšla z auta. Podišla som k zadným dverám a otvorila ich. Samantha vyšla von a chytila ma za ruku. Spolu sme vykročili ku škôlke. Vošli sme do budovi a namierili sme si to k šatni. Popravde, Samantha ma viedla, keďže si na nič nepamätám. Samantha si sadla na lavičku a usmiala sa na mňa.

,,Ktorá je tvoja skrinka?" Samantha ukázala na ružovú skrinku so srdiečkami. Podišla som k nej a otvorila ju. Vybrala som z tade jej papučky a čupla si k Samanthe. Pomohla som jej sa obuť a vyzliekla som jej bundičku. Veci som jej dala do skrinky a následne som ju zavrela.

,,Tak, zober si ruksačik a poď" všimla som si, ako sa Samantha pozerá po jednom chlapcovi, hneď mi došlo, že to je ten o ktorom mi hovorila. Chytila som ju za ruku a vyšli sme spolu von na chodbu. Čupla som si k nej a pohladila som ju po vláskoch.

,,To bol ten chlapec, ktorý sa ti páči, že?" Samantha len prikývla a sklonila hlavu. Vedela som, že sa hanbí.

,,Ako sa volá?"

,,Tobias" všimla som si, že Tobias aj s jeho ockom vyšli zo šatne. Strašne sa mi na niekoho podobá ale neviem si spomenúť kto.

,,Poslúchaj a pekne sa hraj. Kristian príde poobede pre teba. Ľúbim ťa" dala som jej pusu na líčko a postavila sa. Samantha odišla do triedy. Chcela som odísť, ale zastavila ma niečia ruka na mojom zápästí, otočila som sa a zbadala toho chalana.

,,Potrebujete niečo?" jemne som sa naňho usmiala.

,,Naomi, ty si na mňa nepamätáš?" zvráštila som obočie a prekvapene sa na neho pozrela.

,,Mala by som?"

,,To som ja, Adam. Adam Robertson" Kto? Veď to priezvisko má Kristian. Nechápala som tomu, čo mi hovorí.

,,Prepáčte, ale asi ste si ma s niekym pomýlil" chcela som odísť ale vtedy povedal niečo čo ma zarazilo.

,,Som Kristianov brat" pokrútila som nad ním hlavou a vyšla von, namierila som si to k autu. Nastúpila som do auta a išla domov. Zastavila som pred domom a vyšla z auta von. Vôbec som nechápala, čo to malo znamenať. Všimla som si, že Kristian má doma auto, aspoň mi to môže vysvetliť. Odomkla som dvere a vošla dnu. Vyzula som si tenisky a na vešiak zavesila bundu.

,,Kristian?" zakričala som pomaly na celý dom so snahou, že ma počul.

,,Som hore" počula som ako zakričal. Povzdychla som si a vyšla hore do izby.

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?" Kristian sedel na posteli a v ruke niečo držal. Hneď ako ma zbadal to schoval. Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Jasné, o čo ide?" sadla som si k nemu na posteľ a letmo sa usmiala.

,,Dnes ako som Samanthu odviezla do škôlky, bol tam jeden chalan. Bol mi strašne povedomý ale nevedela som si na neho spomenúť. Povedal mi, že sa volá Adam Robertson" videla som na ňom, že ho to šokovalo.

,,Kristian? Poznáš ho?" len prykývol na náznak súhlasu.

,,Je to môj brat" vyvalila som na neho oči. Nikdy mi nepovedal, že má brata. Aspoň si na to nepamätám.

,,Naomi, chcel by som ti niečo da-" Kristian chcel niečo povedať, ale zazvonil mi mobil. Vybrala som si z vrecka mobil a pozrela kto mi volá. Bol to Jack. Rozmýšľala som či to zdvihnem, alebo nie. Pozrela som sa na Kristiana, vyzeral byť dosť nahnevaný. V poslednej dobe je takýto stále. Povzdychla som si a zrušila som hovor.

,,Tak čo si chcel?" milo som sa na neho usmiala a postavila sa z postele.

,,Už nič. Poviem ti to večer" nechápavo som sa na neho pozrela a vyšla z izby von. V poslednej dobre je dosť divný. Ako by niečo chcel spraviť, ale bál sa.