Vlčí život

41. časť Romantická Večera+ Prekvapenie

Na ďaľsí deň...
Z pohladu Naomi:

Ráno som sa zobudila na niečo dotyk. Lenivo som otvorila oči a nad sebou som uvidela usmiateho Kristiana. Usmiala som sa a pobozkala ho.

,,Dobré ráno" posadila som sa na posteli a trocha sa ponaťahovala.

,,Dobré. Kedy si včera prišiel?" postavila som sa z postele a odišla som do kúpeľne. Tam som spravila rannú hygienu a prečesala si vlasy.

,,Okolo pol noci, už si spala" vošla som do izby a podišla ku skrini. A je to tu zase. Každý deň stojím pred skriňou a neviem čo si oblečiem. Povzdychla som si a otočila som sa na Kristiana. Sedel na posteli a z ničoho nič sa začal smiať.

,,Môžeš mi povedať na čom sa smeješ?" zdvihla som obočie do hora a skrížila si ruky na prsiach.

,,Ja len že toto robíš každé ráno. Postavíš sa pred skriňu a pozeráš do nej ako keby si hľadala neviem čo" Kristian sa začal smiať ešte viac, ako pred tým. Chcela som niečo povedať, ale započula som zvonček. Otvorila som dvere a vyšla som z izby von. Zišla som dole po schodoch a otvorila dvere.

,,Ahoj" pozdravila som Jacka a pustila ho dnu.

,,A-hoj" keď sa na mňa pozrel zostal zaskočený.

,,Prepáč, ale pred chvíľou som vstala. Ideš ďalej?" trochu som sa zasmiala a Jack vošiel dovnútra. Zavrela som za ním dvere a vošla do obývačky.

,,Prišiel som po Samanthu a samozrejme po teba, ak by si chcela ísť s nami" Jack sa posadil na gauč a celú si ma premeral pohľadom. Sklonila som hlavu, som si istá že sa červenám.
Z pohladu Samanthy:

Vošla som do obývačky a hneď som sa vrhla na ocka.

,,Ockóóó" silno som ho objala a sadla si mu na kolená.

,,Tak čo, si pripravená?" prikývla som a pozrela som sa na maminku.

,,Kam pôjdeme? A pôjde s nami aj maminka?"

,,Dostal som nápad, že by sme mohli ísť do Aqvaparku. Čo ty na to?" ocko mi brnkol po nose na čom som sa zasmiala.

,,Supééér" zoskočila som z ocka a rozbehla som sa do izby, keď som narazila do Kristiana. Spadla som na zem a začala plakať. Kristian ma zobral na ruky a utešoval ma.

,,Čo sa stalo?!" ocko s maminkou hneď pribehli na chodbu a maminka si ma zobrala na ruky.

,,U-tekala som d-o izby a narazila som do Kristiana" maminka ma hladila po vlasoch na čo som sa upokojila. Položila ma na zem a usmiala sa.

,,Idem si zbaliť veci"

,,Ale opatrne" doplnila ma maminka a ja som odišla do izby. Zobrala som si ruksačik a nahádzala do neho veci, ktoré potrebujem. Zobrala som ho do ruky a vyšla z izby von. Podala som ockovi ruksačik a obula sa.

,,Maminka s nami nepôjde?"

,,Nie zlatíčko, dnes pôjdeš len s ockom. Ja musím ísť niečo vybaviť ale nabudúce pôjdeme spolu. Dobre?" zostala som trochu smutná, ale budem aspoň s ockom. Prikývla som a chytila ocka za ruku, spolu sme vyšli von a prišli k autu. Ocko mi pomohol nastúpiť a potom si nastúpil aj on.

,,Tešíš sa?" prikývla som a pozerala sa von oknom. Pozorovala som okolie do Aqvaparku.
Večer...
Z pohladu Naomi:

Práve teraz sedím na posteli a rozmýšľam čo si oblečiem. Kristian povedal, že má pre mňa menšie prekvapenie, ale povie mi ho až na večeri. Povzdychla som si a postavila som sa z postele. Rozmýšľala som čo to môže byť ale nič ma nenapadlo. No až na jedno, že by ma chcel požiadať o ruku ale to som si hneď vyhodila z mysle. Postavila som sa pred skriňu a otvorila ju. Prehrábavala som si veci a napokon som našla červené obtiahnuté šaty bez ramienok. Zobrala som šaty a vošla som do kúpeľne. Jemne som sa namaľovala a obliekla si šaty. Vyžehlila som si vlasy a vyšla z kúpeľne von. Vošla som do izby a zobrala si kabelku, kde som nahádzala potrebné veci. Vyšla som z izby von a na chodbe si obula čierne lodičky na vysokom podpätku. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Kristian stál pri aute a celú si ma premeral. Zamkla som dvere a pomalým krokom som vykročila k nemu. Nechcem predsa niekde spadnúť.

,,Pripravená?" prikývla som a Kristian mi ako pravý gentlman otvoril dvere. Usmiala som sa sama pre seba a nastúpila si do auta. Kristian si nastúpil tiež a vydali sme sa do neznáma. Asi po pol hodine auto zastavilo pred reštauráciou. Kristian mi otvoril dvere a ja som vystúpila. Chytila som Kristiana za ruku a spolu sme vykročili do reštaurácie.

,,Dobrý večer" usmial sa na nás postarší recepčný.

,,Dobrý, mám tu rezerváciu na meno Robertson" pán prikývol a rukou ukázal, aby sme ho nasledovali. Vykročili sme za ním a on nás odviedol k nášmu stolu. Sadli sme si za stôl a za chvíľu k nám prišla čašníčka.

,,Dobrý večer, čo si dáte?" podala nám jedálne lístky, ktoré som bežne čítala. Popravde niesom moc hladná, ale mala by som niečo zjesť. Vôbec som nevedela čo si mám vybrať, pozrela som sa na Kristiana ktorý pochopil a vybral nám jedlo. Vôbec som nevnímala čo sa v tejto chvíli deje, mala som strach o Samanthu. Jack sa mi stále neozval a začínam mať strach. Zrazu som pocítila na mojich rukách niečie iné. Pozrela som sa na Kristiana, ktorý ma hladil po ruke.

,,Neboj sa sú vporiadku" kiež by som tomu verila. Chcela som niečo povedať, ale prišla k nám čašníčka aj s jedlom. Povzdychla som si a pustila sa do jedla.

,,Naomi si vporiadku?" pozrela som sa na Kristiana a záporne som kývla hlavou.

,,Mám o ňu strach" cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. Zahnala som chuť plakať a strčila si do úst kúsok jedla.

,,Choď jej zavolať. Ako vidím už jesť nebudeš" ďakovne som sa usmiala na Kristiana a z kabelky si vytiahla mobil. Postavila som sa zo stoličky a namierila si to pred reštauráciu. Vytočila som Jackove číslo a čakala pokým to zdvihne.

,,Áno?" keď som počula jeho hlas trochu som sa upokojila.

,,Jack, ste vporiadku?" Jack sa jemne zasmial.

,,Prečo by sme nemali? Prepáč, že som sa neozval ale nemali sme čas. Samantha je dosť hyperaktívna" trochu som sa usmiala a upokojila sa.

,,Dobre, len som chcela vedieť, že ste vporiadku. Ehm Jack? Mohla by som ťa o niečo poprosiť?" aj keď ho nevidím viem, že prikývol a preto som pokračovala.

,,Mohol by si ostať chvíľku so Samanthou u nás? Neviem kedy sa vrátime a nechcem aby bola sama doma" bola som z toho trochu nervózna, bála som sa že odmietne ale na moje prekvapenie súhlasil. Rozlúčila som sa s Jackom a zložila som hovor. Povzdychla som si a vošla som naspäť do reštaurácie.

,,Tak ako?" pozrela som sa na Kristiana a letmo sa usmiala.

,,Sú vporiadku" Kristian sa postavil zo stoličky a postavil sa predomňa. Chytil mi ruky do tých jeho a pozeral mi do očí. Vôbec som nechápala čo má v pláne spraviť. V hlave mi behalo milión otázok na, ktoré som nepoznala odpoveď.

,,Naomi chcel som ti to povedať už skôr, ale nenašiel som na to správnu chvíľu a preto to chcem spraviť teraz" Kristian si kľakol na koleno a z vrecka vytiahol malú červenú krabičku.

,,Milujem ťa Naomi a chcem s tebou zostať po celý život. Vezmeš si ma za muža?" zostala som v šoku. Mám povedať áno alebo nie?
Tááák áno alebo nie ? Prosím píšte do kommentu ale do inboxu ;)