Vlčí život

38. časť Výlet

Z pohladu Naomi:

Zobudila som sa na strašný krik. Posadila som sa na posteli, všimla som si že tu Kristian už nieje. Mykla som nad tým plecom a postavila sa z postele. Vyšla som z izby a zišla po schodoch dole do obývačky, z kadiaľ som počula známe hlasy. Videla som Kristiana a Didu, zrazu prišla Samantha a plakala.

,,Čo sa tu deje?" hneď, ako si ma Samantha všimla pribehla ku mne a ešte viac sa rozplakala.

,,To nech ti povie Samantha" Kristian ukázal na Samanthu a povzdychol si. Čupla som si k nej a čakala čo mi povie.

,,Čo sa stalo? Prečo plačeš?"

,,Keď j-ja tu chcem o-ocka" Kristian sa postavil a odišiel preč. Nechápala som prečo tak spravil.

,,Prečo? Veď tu je Dida, David a dokonca aj Kristian. A teraz tu máš aj mňa" usmiala som sa na ňu a postavila sa na nohy.

,,Ale ty si ma nepamätáš" mala som pocit, ako keby mi niekto pichol nožík do srdca. Zabudnúť na vlastné dieťa je asi to najhoršie, čo sa môže človeku stať.

,,Ale to neznamená, že si na teba nespomeniem. Čo keby sme dnes niekam išli?" snažila som sa o úsmev, čo sa mi aj podarilo.

,,A pôjde aj ocko?" pozrela som sa na Didu a hľadala v nej pomoc, iba mykla s plecom. Povzdychla som si a pozrela sa Samanthe do očí.

,,No to neviem. A kebyže pôjde s nami Kristian?" Samantha chvíľu premýšľala, ale nakoniec prikývla. Usmiala som sa na ňu a dala jej pusu na líčko.

,,Tak choď za ním a povedz mu kam by si chcela ísť"

,,Dobre" Samantha odišla, dúfam že za Kristianom. Všimla som si, že Dida tu už nieje.

,,Tak ja idem" počula som jej hlas z chodby.

,,A kam ideš?" pozrela som sa na ňu nechápavým pohľadom.

,,Do práce"

,,Môžem otázku? Koľko som bola mimo?"

,,Dva mesiace" Dida na mňa mrkla a odišla z domu preč. Dva mesiace? Tak to je doať dlhá doba. Zrazu som pocítila okolo svojho tela ruky. Otočila som sa a uvidela Kristiana, letmo som sa usmiala a pobozkala ho.

,,Samantha mi povedala, že by sme mali niekam ísť"

,,Áno, chcem jej spraviť pekný deň aby som si čím skôr spomenula"

,,Tak dobre. A kam pôjdeme?"

,,To ešte neviem. Nejako sa rozhodneme" odtiahla som sa od Kristiana a vyšla hore do Samanthynej izby. Sedela na posteli a niečo držala v ruke. Jemne som zaklopala na dvere, hneď ako si ma všimla pribehla ku mne.
,,Čo to máš v ručičke?" čupla som si k nej a ukázala na jej ruku, vystrela ju predomňa a otvorila. Bol to Jackov náhrdelník. Spoznala som ho hneď, ako som sa na neho pozrela. Pamätám si na ten deň, keď som mu ho dala. Boli to naše prvé spoločné Vianoce.
,,Tak a tento je odomňa, aby si na mňa nikdy nezabudol" podala som Jackovi malú bielu krabičku... ,,Je to nádherné. Ďakujem, láska" videla som na ňom ako sa usmieva. Pobozkala som ho a oprela som sa o jeho rameno.

,,To ti dal ocko, však?" zavrela som jej ručičku a pozrela jej do očí. Mala ich presne, ako Jack.

,,Áno, povedal že si mu to dala ty aby na teba nikdy nezabudol. Prečo si ho opustila?" ako jej mám povedať niečo, čo ani neviem ako bolo. Nepamätám si čo sa medzi nami stalo.

,,No.. Vieš, ja" chcela som niečo povedať, ale prerušil ma Kristian.

,,Tak, môžeme ísť?"

,,Idem sa prezliecť a môžeme" postavila som sa na nohy a vyšla z izby von. Vošla som do mojej izby a podišla ku skrini. Vytiahla som si modré ryfle, biele tričko a šedý svetrík. Vonku, už pomaly začína jeseň a ja nepotrebujem prechladnúť. Prezliekla som sa do vecí a vyšla z izby von. Zišla som dole do obývačky a zobrala som si mobil, všimla som zi že mi tam bliká správa. Mykla som nad tým plecom a schovala si mobil do vrecka ryflí. Vošla som na chodbu, kde už bol Kristian so Samanthou. Na moje prekvapenie už boli hotový. Zobrala som si budnu, ktorú som si následne obliekla.

,,Môžeme?" prikývla som a otvorila dvere. Samantha sa ma chytila za ruku a spolu sme vykročili k autu. Otvorila som jej zadné dvere a pomohla jej nastúpiť, zapla som jej pás a zavrela dvere. Nastúpila som si aj ja a zapla pás. Kristian naštartoval auto a vyrazili sme.
O pol hodinu...
Zastavili sme pred obchodným centrom. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do kina. Vystúpila som z auta a otvorila zadné dvere, aby mohla vystúpiť aj Samantha. Zavrela som za ňou dvere a chytila ju za ruku. Kristian podišiel bližšie ku mne a chytil ma za ruku. Usmiala som sa sama pre seba a vošli sme dovnútra. Hneď sme si to namierili ku kinu. Kristian išiel kúpiť lístky, vytiahla som si z vrecka mobil a pozrela, kto mi píše. Od Jacka?
Od Jacka: Ahoj, prepáč ak ruším ale chcel som sa ťa spýtať či by si zajtra niekam nezašla, samozrejme aj so Samanthou.

Pozerala som sa na sms-ku a nevedela čo mu mám odpísať. Rozhodla som sa, že mu napíšem až potom.

,,Tak ideme?" chytila som Kristiana za ruku a spolu so Samanthou sme vošli do kino-sály.
Doma...

Otvorila som dvere od domu a vošla dnu. Po kine sme sa rozhodli, že zájdeme do parku a nakoniec sme sa išli navečerať do reštaurácie. Samantha v aute zaspala a tak ju Kristian zobral na ruky a niesol ju dnu.

,,Idem ju uložiť, hneď sa ti venujem" perami som naznačila 'dobre' a odišla do obývačky. Sadla som si na gauč a zapla telku.

,,Zaspala" pozrela som sa na Kristiana a usmiala som sa. Potľapkala som miesto vedľa mňa, na nič nečakal a sadol si vedľa mňa.

,,Čo budeme robiť?" pozrela som sa s nádejou na Kristiana, že ho niečo napadne.

,,No tak záleží, čo si pod pojmom 'robiť' predstavuješ" mykla som s plecom na náznak, že mi to je jedno. Otočila som sa na Kristiana a letmo som ho pobozkala. Ani som nestihla zaregistrovať a ležala som na gauči. Kristian ma pobozkal a pomaly mi začal vyzliekať tričko, odhodil ho na zem a pozrel mi do očí. Pobozkala som ho a prehĺbila som náš bozk. Rozopol mi podprsenku a odhodil ju niekam ku tričku, začal mi bozkávať krk až sa presunul k mojim prsiam. Pomaly mi rozopol gombík na nohaviciach a poslal ich na zem aj so spodným prádlom. Chytila som lem jeho trička a odhodila som ho na zem. Rozopla som jeho nohavice a poslala ich preč aj s jeho boxermi. Pri pohľade na neho som sa zahryzla do spodnej pery. Kristian do mňa pomaly a nežne vnikol. Začal pridávať na tempe a po chvíli sme sa unášali vo vlastnom orgazme. Pobozkala som ho a pozbierala veci zo zeme, keď mi došlo, že sme nepoužili ochranu a ja som si nezobrala tabletky.

,,Stalo sa niečo?" pozrela som sa na Kristiana a odišla hore do izby. Počula som kroky, čo znamenalo že ide za mnou.

,,Spravil som niečo zlé?" ignorovala som ho a odišla do kúpeľne. Hľadala som v taške môj diár, keď som ho po minútovom hľadaní našla zistila som že som v riti. Počula som ako Kristian zaklopal na dvere a následne ich otvoril.

,,Naomi, čo sa stalo?!" trochu zvýšil hlas, pričom som sa od ľaku mykla.

,,N-nič" začala som koktať od strachu. Kristian podišiel bližšie ku mne a chytil ma za ruky.

,,Prepáč, nechcel som zvýšiť hlas. Povieš mi čo sa stalo?"

,,Nič, vážne. Pôjdeme si ľahnúť? Som trošku unavená" Kristian prikývol a a vyšiel z kúpeľne. Išla som hneď za ním a ľahla som si do postele. Ľahla som si na Kristianovu hruď a po chvíľke zaspala.