Vlčí život

90. časť Predbežné zadržanie

Z pohladu Samanthy:

,,Rayan? Mohla by som s tebou hovoriť, osamote?" povedala som zatiaľ, čo som si veci dávala do skrinky.

,,Jasné" Rayan ma chytil za ruku a spolu sme vyšli zo školy. Sadli sme si na lavičku čo bola na ihrisku pred školou.

,,O čom si chcela hovoriť?"

,,No ako vieš, mamina s tatinom sa idú brať a ja potrebujem doprovod. Viem, že by sa to dievča nemalo pýtať chalana, ale ty si sa ma to ešte nespýtal a preto sa ťa to pýtam teraz ja" dohovorila som a pozrela sa na Rayana. Pozeral sa iným smerom a vyhýbal sa mojim očiam.

,,Sam vieš ja.." Rayan sa poškrábal za krkom a svoj pohľad presunul na zem. Bolo na ňom vidieť, že je nervózny.

,,S rodičmi ideme na dovolenku. Zabudol som ti to povedať. V štvrtok odchádzame" Rayan sa na mňa pozrel so smútkom v očiach.

,,Čože? To si mi chcel kedy povedať? Veď dnes je streda!" rozhadzovala som tam rukami ako blázon. Postavila som sa z lavičky a kráčala naspäť ku škole. Cítila som sa strašne zradená. Počula som ako za mnou Rayan kričal. Ignorovala som to a vošla späť do školy. Mala som namierené za jediným človekom, ktorého som nenávidela. No teraz mi bol jediný kto by mi pomohol.

,,Sam! Videl som ťa ako si sa hádala vonku s Rayanom. Stalo sa niečo?" keď som počula jeho hlas cítila som sa omnoho lepšie. Otočila som sa za ním a skončila v jeho objatí. On svoje ruky premiestnil na môj chrbát a hladil ma po ňom.

,,Povieš mi čo sa stalo?" iba som pokrútila hlavou a odtiahla sa od neho. Videla som ako Rayan vošiel do školy a keď ma videl s Dylanom na jeho tvári bol nahnevaný výraz.

,,Zastav sa dneska poobede u mňa" to bola posledná veta, ktorú som povedala Dylanovi a zmyzla za dverami učebne matematiky. Jessie sedela úplne vzadu a v ruke mala zošit. Úplne som zabudla na to, že máme písomku. Keď ma zaregistrovala odložila zošit a doširoka sa usmiala. Posadila som sa vedľa nej a tašku položila na stôl.

,,Tak ako?" zatiaľ čo som sa hrabala v taške s nádejou nájsť nejaký papier, kde by som si mohla napísať nejaké vzorce aby som tú písomku dala aspoň na 4 sa ma Jessie vypytovala.

,,Povedala som Dylanovi, aby sa po škole zastavil u mňa" povedala som a konečne sa mi podarilo nájsť nejaký papier.

,,Čo si urobila?" Jessie sa začala strašne smiať, na čo sa k nám otočilo pár hláv.

,,Ticho! Nemusia nás všetci počuť" okríkla som ju, ale nie moc nahlas. Zobrala som si jej zošit a začala opisovať vzorce.

,,A čo Rayan?" povzdychla som si a ďalej opisovala.

,,Odchádza s rodičmi na dovolenku"

,,Kedy?" Jessie bola celá nesvoja.

,,Zajtra" Jessie sa postavila zo stoličky a niekam utekala. Nejako som to neriešila a ďalej opisovala.

Po škole..

,,Sam, počkaj!" počula som za sebou dosť známy hlas. Dosť neochotne som zastavila a otočila som sa.

,,Čo chceš?" spýtala som sa Rayana, ktorý predomnou stál.

,,Chcem sa ti ospravedlniť. Za to, čo som ti povedal" prekrútila som nad ním očami a kráčala som na parkovisko, kde ma čakal Dylan.

,,To si vážne taká úbohá a utekáš za bývalým?" tak toto prehnal.

,,A ty si tak úbohý, že mi nevieš povedať pravdu do očí?!" kričala som na neho a do očí sa mi nahrnuli slzy. Rayan stál na mieste a nič nehovoril. Pokrútila som nad tým hlavou a nastúpila si do Dylanovho auta.