Lucian

Due

„Nemyslíš si, že je to priskoro?" Spomeniem si, ako mi spred roka povedala o Kristiánovi a ich vzťahu.

„Lenže ja ho milujem."

„Aless-" začnem, no preruší ma.

„Milujeme sa. Viem, že sa to môže zdať skoro, no ja si s nikým iným život predstaviť neviem." Povie vážne a ja si vzdychnem. V tomto ju nepodporím, no taktiež jej nebudem vravieť, čo je správna vec. Nechcem jej skákať do rozhodnutí.

„Tak gratulujem." Vôbec to nemyslím úprimne, no neriešim to. Keď mi telefón zavibruje druhýkrát, tento raz sa pozriem. Na obrazovke sa mi ukáže meno Alessandro. Je čas.

„Ali, musím končiť. Otec sa chce ísť konečne najesť do tej reštaurácie, stráca nado mnou nervy. Dám ti vedieť, keď prídeme." Poviem prvú lož, čo mi napadne a začnem sa stavať z postele. Stalo sa to už takým zvykom. Neustále jej musím klamať. Aj keď ma to vytáča je to stále lepšie, ako ju zatiahnuť do môjho obchodu a postaviť ju pred tvárou smrti.

Podídem ku šatníku. Aless sa rozlúči, ukončí hovor a ja si mobil zastrčím do vrecka. Vytiahnem elastické čierne legíny, čierne tričko, opasok okolo nohy, ruky a pása. Navlečiem si prvú vrstvu oblečenia a opasky odhodím k zemi. Potom vytiahnem kožené rukavičky so sivým nádychom, hnedú vestu, ktorá ma uchráni pred guľkami zo zbraní.

Nie je to klasická nepriestrelná vesta aké majú všetci otcovi vojaci. Táto je vyrobená na mieru, práve pre mňa. Je ľahšia a tenšia. Nevydrží každý výstrel a preto sa každý raz, čo idem zabíjať, modlím, aby moji protivníci nemali nejaké silné kalibre. Keď sa nad tým zamyslím, je úplne zbytočná, no skutočná váha vesty by mi zabránila v pružnom a rýchlom pohybe pri práci. A každá sekunda naviac je pre mňa ako zlato.

Na plecia, lakte a kolená si pripevním chrániče. Hnedé vlasy si zapletiem do vrkoča a nakoniec si prichytím opasky s dýkami, nožmi, pištoľou HK45 LEM s tlmičom a nejaké pomôcky na blízko, keby veci šli do sračiek, ako napríklad korenistý sprej, kovový hák do ruky, železnú tyč, laser...

༻✧༺

Sedíme na streche pri klube Full Up. Alessandro mi zistil budúcu polohu môjho klienta. Ukázalo sa, že budem musieť čakať do noci, pretože môj drahý sa rozhodol navštíviť nočný klub. Teraz sa rozvaľujem na streche, počúvam vzdialenú hlasnú hudbu, ktorá vychádza z klubu. Vonku je rada plná ľudí, ktorý sa chcú spiť a pretancovať do nemoty. No môj Dominico nikde. Hrám sa s nožom. Jeho špičkou čepele si prechádzam popod nechty a vyťahujem špinu. Zamračím sa, keď ju utriem do nohavíc a pokračujem. Vážne by som mala zájsť na manikúru.

Vedľa mňa si sadne Leon. Naliehal, aby sa mohol pripojiť k tímu, ktorý pozostáva z troch členov. I keď idem na lov De Santis, menšia skupinka je nenápadnejšia a rýchlejšie sa pohybuje. No ak sa dopustíme jednej chybičky, sme mŕtvy, pretože traja si s ním neporadia. Preto som vymyslela plán.