◽Mafia Boss
& Assassin◽
༻✧༺
"Môj svet je krutý a neľútostný. Ak preukážeš milosť, zničí ťa. Ak preukážeš slabosť, zlomí ťa. Ak preukážeš strach, zabije ťa."
Keď najobávanejšia vrahyňa vo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Som patetický.
Tak smiešne patetický. Naivný a popravde aj zbabelec.
Trhnem bičom. Jedenkrát, dvakrát.
Ozve sa výkrik. Ženský vreskot plný bolesti a túžby po smrti, ktorá neprichádza.
Hypnotizujú ma červené reťazce na krémovej zjazvenej pokožke. Môj hnev sa vstrebáva do otvorených rán a znova vyteká na povrch spolu s krvou.
Nachvíľu celý svet stíchne. A keď je miestnosť ponorená do ticha, keď sa plač ženy po čase stratí ako každá ozvena, v diaľke začujem jej hlas.
... Chcel by som počuť jej smiech.. .
Ako mi nadáva. Vidím jej oči, ako ma topia v rozpaľujúcej túžbe.
... Chcem ju prinútiť usmiať sa...
A ja som chorý blázon. Trhnem bičom znovu. Lenže tentokrát sa mi plač Ysabelly zabodne do srdca ako jedovatá dýka. A na mňa dopadne pravda, ktorá ma podlomí do kolien.
Mám jej matku.
Matku, ktorú milovala. Matku, ktorej by obetovala i vlastný život.
Zaleje ma pocit viny, úzkosti, ktorá sa premení na frustráciu a tá mi naženie slané slzy do očí.
Lenže ona mi zobrala Dominica, je to fér.
...Náš život nikdy nebol fér...
...Som chorý blázon, mal by som ju zabiť, nenávidieť ju...
Malo by ma tešiť, že som jej spôsobil také muka. Lenže moje myšlienky sa obrátili proti mne. Odrazu sa ma moje srdce rozhodlo nenávidieť a pri myšlienke na Rosettu podskočí od pocitu, ktorý sa bojím povedať.
Užiera ma myšlienka, že by som jej ublížil. Že by som nahnal slzy do jej krásny žiarivých oči. Že by sa na mňa pozerala ako na nepriateľa.
...Som chorý...Bolo by správne zabiť ju... nenávidieť ju... pomstiť sa...
Užiera ma myšlienka, že by ma opustila. Tak, ako všetci...
Trhnem bičom a s Ysabellou sa stretneme vo výkriku. Akoby sa jej bolesť stala i tou mojou...
༻✧༺
Dym cigarety sa mi rozleje v pľúcach ako voda. Rozvalený v kresle s myšlienkami utopenými v škodlivom dyme sa zapozerám do stropu.
Aspoň do doby, než sa ozve melódia telefónu. Schytím mobil zo stola a potiahnem si z cigarety, keď na obrazovke zbadám známe meno.
I napriek nechuti a zlosti hovor prijmem. Chvíľu je ticho, je počuť iba ťažké dýchanie muža z druhej strany linky, keď sa odrazu ozve:
