◽Mafia Boss
& Assassin◽
༻✧༺
"Môj svet je krutý a neľútostný. Ak preukážeš milosť, zničí ťa. Ak preukážeš slabosť, zlomí ťa. Ak preukážeš strach, zabije ťa."
Keď najobávanejšia vrahyňa vo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sledovala som Lucianove precízne pohyby prstov. Ako sa jemne kĺzali po lesklom čiernom povrchu Francúzskych kariet. Drevo v ohni v pozadí zapraská a svetlo z ohňa sa mihne na Lucianovej tvári, keď ku mne zodvihne pohľad a prichytí ma, ako sa na neho úpenlivo pozerám.
„Čo dostanem, ak vyhrám?" Nakloní hlavu, hnedé pramienky vlasov mu spadnú pred oči a kútiky mäkkých pier sa mu vytiahnu do jemného úsmevu.
...Ako keby si moju prítomnosť užíval...
„Čo budeš chcieť," zastaví sa v pohybe a neveriacky na mňa zazrie. Sedím na zemi bez dychu, pozorujem jeho tvár a čakám na jediný náznak podlosti. Na znak, kedy moje slová zneužije tak, aby mu pripísali väčší úspech. No Lucian sa na mňa dokáže len dívať so zamrznutým prekvapením v tvári.
„Hm," je jeho odpoveď.
„Čo vyhrám ja?" Odznie môj až prehnane piskľavý hlas. Odkašlem si, schytím kôpku kariet predo mnou a zdvihnem k nemu pohľad. Hodnú chvíľu je ticho, upravuje si karty medzi pevnými a dlhými prstami a i napriek zamyslenému pohľadu si nemyslím, že sa až tak sústredí na znaky na ich povrchoch.
„Čo budeš chcieť."
„Hm," odpoviem a vrátim sa späť k hre. Začujem, ako sa jemne zasmeje. Tá melódia jeho smiechu mnou prejde ako prívalová vlna elektriny. Zaleje ma, prejde každou mojou bunkou v tele a mne srdce jemne podskočí.
Spamätaj sa!
Začne sa hra.
Musím sa prebrať z predstavy, ktorú si vytvorila moja chorá hlava. Nech už je to akákoľvek. Nie je možné, aby ma Lucian nechal len tak žiť po tom, čo sa dozvedel, že ja som tá vrahyňa, ktorú sa tak horúčkovito snažil nájsť a polapiť. Myšlienka, že si po našom sexu chcel zahrať karty, mi pripadala ako pasca. Lenže, keď sme sa zavreli do jeho izby, sadli si na zem ku krbu a on vážne z vrecka vytiahol neodbalený balík hracích kariet, moja myseľ to odmietala pripustiť.
A stále odmietam pripustiť, že sa Lucian s tým vyrovnal. A že je ochotný ma nechať nažive. Možno toto je len ďalší jeho ťah, nechať ma v napätí, aby som bola neustále v strehu. A keď nič nebude prichádzať a ja konečne upustím pozornosť, zabije ma.
„Rose," trhnem sebou.
„Ideš," pozriem sa na srdcového kráľa, ktorého vyhodil. Vezmem si z kôpky a kartu zaradím ju do poradia.
„Čo to má znamenať?" Neudržím sa a spoza pier mi ukĺzne otázka, ktorá ma ťažila celý ten čas na jazyku.
