Lucian

Trentotto

„Prečo?" Pozriem sa do zeme k Alessandre. Po lícach jej stekajú slzy a nechávajú za sebou špinavú čiernu cestičku.

„Prečo si to urobil!" Postaví sa a rozbehne sa ku mne. Jej biele šaty sú pošpinené červenou krvou, jej tvár je ubolená a zmrzačená slzami a v očiach má známu nenávisť, ktorá vzplanula a je pripravená ma popáliť.

Jej výkyv hnevu ľahko zastavím. Na tvár nasadím chladnú masku a tvrdo hlesnem.

„Tvoja láska bola pre mňa asi tak dôležitá ako sú karty potrebné pri šachu," stlačím jej zápästie až pokiaľ sa jej tvár neskrúti do bolestnej grimasy, „ a tvoj otec mal nad krkom sekeru už dlhšiu dobu. Pohyboval sa v nebezpečnej branži, a ako náhle zakopol o De Santis a nezahodil ten pád za hlavu, ale ďalej rýpal a pokúšal osud, jeho dni boli zrátané už mesiace dopredu. Odveďte ju," prikývnem na mužov, ktorý Alessandru schmatnú za ruky a začnú ju vliecť preč.

„Pustite ma!" Jej obrana je slabá a zbytočná.

„Dobre ma počúvaj, šerif," oslovím jej otca.

„Nezabijem ťa. No zaplatíš za moju milosť. Budeš pre mňa pracovať."

„Nikdy!" zavrčí a vypľuje na zem krv z úst.

„Nezabúdaj, že život tvojej dcéry mám pevne v rukách. Do prístavu mi prišla zásielka, droga. Ty sa postaráš o to, aby sa prípad de Santis uzavrel a nik mi nešpáral nos do mojich vecí," neodbytne sa pozerám na jeho spaľujúci hnev v očiach. Nakoniec povolí. Predsa len, nedal som mu možnosť vyjednávať. 

Pozriem sa vôkol seba, keď šerifov rozzúrený hlas pochabne v diaľke. 

Bolo to až podozrivo ľahké. Ten boj nás nič nestál. Sledujem Erinu s manželom ako si utierajú zbrane od krvi a odchádzajú zadnými dverami preč. Taktiež aj Georga ako sa pozerá mojim smerom a v tvári ma ustráchaný pohľad.

Iba traja mŕtvy.

Až príliš ľahké.

Srdce mi vynechá úder. Rozhliadnem sa vôkol seba, Kde je moja vrahyňa?

„Kde je Rosetta?" spýtam sa svetlovlasého debila, keď k nemu podídem.

„Nevidel som ju od chvíle, kedy ste sa skoro prizabili," schytím Georga pod krk a poriadne zatlačím prstami.

„Ježiši, môžeš tu tvoju pyšnú riť strčiť niekam inam, než mne do ksichtu? Neviem, kde tá sviňa je! Keď som sa obzrel, bol s ňou nejaký debil od nich, potom som ju stratil a nevidel, teraz daj tie tvoje ruky zo mňa preč, ešte niečo chytím," vrazím mu jednu do tváre a pomasírujem si očervenené hánky.

„Mal som ťa zabiť, keď som mal tú možnosť pred tromi rokmi."

Zasmeje sa a schytí si boľavú sánku: „Neurobil si to, pretože vieš, že ma tam niekde hlboko, hlboko, hlboko, veeeľmi hlboko miluješ." Našpúli na mňa pery a stihne mi poslať ešte niekoľko vzdušných bozkov, než mu kopnem do tváre a on vykašle krv.