◽Mafia Boss
& Assassin◽
༻✧༺
"Môj svet je krutý a neľútostný. Ak preukážeš milosť, zničí ťa. Ak preukážeš slabosť, zlomí ťa. Ak preukážeš strach, zabije ťa."
Keď najobávanejšia vrahyňa vo...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
To, že vyhýbať sa mu je zbytočné som zistila už pred dvoma dňami, kedy som došla k záveru, že i keď sa ho na vlastné oči snažím nevidieť, moje myšlienky sa okolo neho neprestávajú otáčať.
Akoby bol mesiacom, čo žiary v mojej mysli.
Kráčam po chodbe neskoro večer. V kuchyni som strávila celý deň v snahe vyhnúť sa Lucianovi.
„Nie!"
Zamrznem v pohybe. Pomaly sa otočím za seba a ostanem nemo hľadieť na dvere do jeho izby. Obzriem sa vôkol seba, možno sa mi to iba všetko zdalo a ja už vážne začínam šalieť. No keď znova začujem jeho hlas, ktorý sa ozýva spoza jeho dverí až do chodby, kde práve stojím, v čistej panike a bolesti, otočím sa na päte a vrátim sa pár krokov dozadu, než schytám kľučku a vchádzam dnu.
Ovalí ma chladný nočný vánok, ktorý vchádza do izby spoza otvoreného balkóna. Biele priesvitne závesy tancujú spolu s nočným vánkom a svojimi koncami hladkajú podlahu pod sebou.
„Nie, prosím, dosť," zadychčí Lucian. Prevracia sa na posteli v zúfalej snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu nočnej mory, v ktorej sa jeho myseľ zasekla.
Opatrným krokom, bez zbytočného hluku, sa priblížim k posteli a jemne mu palcom odhrniem pramienky tmavých vlasov zo spoteného čela. Tvár sa mu napne a spoza pootvorených pier mu unikne vzdych.
Pohladím ho po líci a bruškami prstov zachytím slanú slzu, ktorá sa mu spustila z kútiku oka.
„Prosím...," znova zadychčí a telom mu trhne.
„Lucian," nakloním sa k nemu a opatrne zašepkám. Obočie sa mu skrčí do rovnej čiary a z očí sa mu spustí viac sĺz. V panike ním zatrasiem.
„Lucian, prebuď sa." Odrazu sa jeho oči otvoria a ja ucítim, ako sa jeho ruka chopila môjho krku. Stiahne ma do postele, hlavu mi so silným stiskom okolo hrdla pritlačí do vankúša a mňa zakryje od mesačného svetla svojím telom.
Pozerám sa mu do očí, ktoré zaplavil tieň. Jeho pohľad, ktorým ma prepaľuje. Jeho mocné, svalnaté telo, ktoré sa nado mnou týči ako hora.
Zalapám po dychu a moje ruky vyletia k tej jeho okolo môjho krku.
„T-to je v poriadku, Lucian," zachrčím a nechty mu zaryjem do pokožky tak silno až ucítim rudu tekutinu na bruškách prstov.
„L-Lucian, v-všetko je v-," hlboký nádych po potrebe kyslíka mi vtlačí slzy do očí.
„V poriadku," dokončím.
Priblíži sa k mojej tvári. Tak blízko, že mojimi perami dosiahnem k tým jeho. Keď ucítim ich mäkkosť, zavriem oči a poláskam ich opatrnými pohybmi.
Srdce sa mi rozbúcha, keď sa na mňa telom natlačí a stisk jeho ruky povolí. V duchu si vydýchnem od úľavy a prevesím ruky cez jeho plecia. Stiahnem ho do postele, pretočím nás a usadím sa v jeho lone.
