Lucian

Ventitré

,,Slečny, toto je Alessandra. Moja snúbenica." Poviem s úsmevom na perách.

Sledujem ich, ako neprejavia žiadnu emóciu. Prečo by ich to aj malo zaujímať, keď som ich vlastne uniesol? Pravdupovediac, bolo to pre moje pohladkanie ega. Alessandra, či už chcem alebo nie, je veľkou poistkou do plánu, ak by sa niečo posralo. Vlastne je aj záloha, že môj plán vyjde. A onedlho sa sem nasťahuje. Je lepšie, keď sa spoznajú čo najskôr medzi sebou.

Na rozdiel od všetkých ostatných dievčat, Rosetta sa neobťažuje svoje ústa zavrieť a konať neprekvapivo a normálne. Napodiv ma jej rekcia trochu pobavila a ja sa nemôžem na nič iné, iba sa na jej veľmi prekvapenej tvári pobaviť.

,,Dúfam, že máš rada francúzsku kuchyňu, srdiečko," zašepkám Alessandre do ucha. Tá sa zachichoce. Mám chuť prevrátiť očami, no ovládnem sa a i naďalej hrám hru perfektného partnera.

,,Kristián, veľmi dobre vieš, že je moja obľúbená. Neustále ti básnim, ako by som rada navštívila Paríž." Buchne ma hravo do ramena. Všímam si, ako všetku pozornosť venuje môjmu domu a nábytku. Pochybujem, že si všimla nejaký personál zoskupený v rohu miestnosti ako z armády.

,,Sľubujem, že na našej svadobne ceste, ako prvé navštívime Paríž," šepnem jej do ucha, rukou si ju viac pritiahnem za pás k telu a začnem ju viesť do jedálne.

,,A potom zbytok sveta," povie so smiechom, keď ju perami pobozkám na líce. Zahliadnem, ako sa dievčatá otočia a stratili v kuchyni. Až na jednu.

Rosetta stojí na mieste ako prikovaná. Nepôsobí, akoby som bol práve ja stredobodom jej záujmu, práve naopak, hypnotizuje chrbát mojej priateľky.

V mojom vnútri je akýsi pocit, ktorý chce všetko o tej žene vedieť. Akási časť môjho, zjavne sprostého ja, ktorá na ňu nedokáže prestať myslieť.

Odišiel som na celý deň preč s cieľom vyčistiť si hlavu. Vlastne túto, ako takú terapiu robím odo dňa, kedy som ju zbadal. Začínam z nej šalieť. Začínam šalieť z myšlienky, že večer zaspávam práve s ňou v mojej hlave a zobúdzam sa s ňou, ako v mojich myšlienkach prúdi zas a znova. Jej hriešne nádherná krása. Jej pichľavá a ľadová povaha, ktorá je miestami jemná a sexy ženská.

...Práve v tejto chvíli som bol ja Adam a Rosetta bola moje jablko.

༻✧༺

,,No a potom mi zavolal, že odišla za prácou. Poviem ti, bola som ja naštvaná. Neprišla sa ani rozlúčiť!"

Alessandra skončí svoj príbeh a konečne zmĺkne. Práve mi rozprávala pol hodinu iba o nejakej kamarátke, ktorej meno som nepochytil, ako odišla a neprišla sa s ňou rozlúčiť. Babrem sa v jedle a mám chuť sa na všetko vysrať, vyhodiť ju z domu a ísť za Rosettu.

Doriti, tá ženská ma má úplne v moci. Neľúbi sa mi to.

,,Kristián, počúvaš ma?" Bože, zase ona.

,,Áno zlatko, dáš si dezert? Nechal som nám pripraviť špeciálny taliansky zmrzlinový pohár." Usmejem sa na ňu. Prikývne, na jej perách sa roztiahne žiarivý úsmev a spokojne sa zamrví na stoličke.

Na stôl sú nám onedlho položené poháre so zelenou, červenou a čiernou zmrzlinou. Všetky sú ovocné doplnené dopingom.

༻✧༺