Lucian

Diciannove

Zastaneme pri kovovom zábradlí na druhom poschodí. Pod nami je klub úplne prázdny. Na zemi sa povaľujú stovky mužov aj žien, ktorí sú bez života.

A v strede celého toho diania stojí muž, ktorého by som najradšej prizabil.

,,Aj tak tu bolo moc plno," rozhliadne sa navôkol seba. Jeho pohľad sa stretne s tým mojim, dávam si pozor a dbám na to, aby Rosetta ostala skrytá za mojim chrbtom. Sledujeme sa navzájom, hľadíme za nevyslovenou oponou temnoty, čo sa nám zračí v tvári a ticho si prisaháme jeden druhému vendettu. [krvavú pomstu]

,,Fabio" zavrčím a Rosettino zápästie automaticky uchopím ešte silnejšie.

,,Možno som sa o tom zmienil páru známym. Tak," tleskne rukami a hlas mu potemnie, ,, keď máme formality za sebou, čo tak si pripiť na nový obchod, amico." [kamarát]

,,Hovno, amico! Vypadni skôr, než budeš ľutovať dňa, kedy si sa narodil." V hrudi mi nepríjemné zabrní. Rosettino zápästie som musel vážne týrať, pretože mi za mnou zjajkne a následne zasyčí od bolesti. Fabia to nesmierne záujme. To ma rozladí ešte viac a prebudí to dravý oheň, čo vzbĺkol do výšin. A Fabio ak sa nestihne, popáli sa, a to veľmi.

,,Koho to tam máš?" Nahne sa, aby mi dokázal prekuknúť spoza plece. No neuvidí nič.

,,Do toho ťa nič."

,,Ale no tak, Lucian. Odkedy sa ty nedelíš o svoje kurvičky?"

,,Ona je moja ty zasran, už v živote ju kurvou nenazveš! Je to jasné?"

Čo to do mňa vošlo? Spamätaj sa, karhalo ma moje povedomie.

Fabio nadvihne obočie a stuhne. Skúma moju tvár a dievča za mnou. Potom mu niečo preletí tvárou. Urobí krok vpred.

,,Čo tak prísť sem ku mne dole, aby sme sa mohli pozhovárať."

Hej, tak že ti ten tvoj aktívny pohlavný úd napchám hlboko do krk-

Nič mu neodpoviem a pomaly začnem kráčať ku schodisku. Rosettu tak odhalím a neprehliadnem, ako zaujala pozornosť mužov na vôkol. Pritiahnem si ju bližšie k telu, zatnem sánku a prinútim sa pravidelne dýchať.

Nik ju nezabije okrem teba, upokoj sa.

Ani nie a zanedlho sa ocitám v tesnej blízkosti Fabia, stojíme zoči-voči a mlčíme. I keď sú naše tváre kamenné, vidíme si každý jeden detail, ktorý prísaha smrť jeden druhému.

,,Tak, predstavíš nás už?" Vydrž ešte pár minút, ešte chvíľu.

,,Ako som povedal, do toho ťa nič. Nie je nikto."

Fabio sa zatvári pobavene: ,,Očividne to nie je nikto, keď si ju tak veľmi strážiš. Čo sa to s tebou stalo Lucian, nevidel som ťa takéhoto od doby kedy-"