◽Mafia Boss
& Assassin◽
༻✧༺
"Môj svet je krutý a neľútostný. Ak preukážeš milosť, zničí ťa. Ak preukážeš slabosť, zlomí ťa. Ak preukážeš strach, zabije ťa."
Keď najobávanejšia vrahyňa vo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Doriti. Doriti. Čo teraz?
,,Kristián, veľmi dobre vieš, že je moja obľúbená. Neustále ti básnim, ako by som rada navštívila Paríž."
Kristián? Ani sa neobťažujem opýtať, čo jej to Lucian za klamstvá zas napchal do hlavy.
Všetky poznám.
Takzvaný "Kristián" by mal byť počítačový génius, ktorý má po svete firmy so svetovým úspechom, je prachatý, jeho papier trestných činov je čistý asi tak, ako teraz tento dom a je to veľmi milujúci a okúzľujúci človek.
Dokonalá predstava partnera pre dcéru šerifa polície.
Otočím sa na päte a nasledujem ostatné dievčatá. No namiesto toho, aby som šla do kuchyne, nenápadne prekĺznem cez dvere a zatvorím sa v bezpečí stien mojej izby.
༻✧༺
Niekto zaklope na dvere. Papiere rýchlo schovám do šuplíka a iba poviem:
,,Ďalej!" Dnu vstúpi ochranka. Vydýchnem si, postavím sa od dreveného stola a opriem sa o jeho roh zadkom. Sledujem muža s kamennou tvárou a čakám.
Uľavilo sa mi, keď cez tie dvere neprešiel Lucian alebo ešte horšie, Aless.
Muž urobí krok ku mne. Dvere sa za ním zavrú a jemne cvaknú. Ruku schová do skrytého vrecka vo vnútri smokingu a vytiahne z neho malý papierik. Nadvihnem obočie v tichej otázke, no muž mi papier iba podá bez zbytočného slova.
Papierik je poskladaný a na jeho vrchu je iba jediné slovo.
Dea.
Pozriem sa na ochranku, na muža s fialovými vlasmi zopnutých v malom vrkoči, no on už stojí pri dverách a schytá kľučku. Z jeho pier iba vykĺzne jediné:
,,Frederico Valentino," a dvere sa za ním ticho zavrú. Ostala som sama v izbe s odkazom od môjho otca v rukách. Prvá napovedá, prvá úloha.
Otvorím poskladaný papier a prečítam.
,,Dúfam, že máš rada večierky. Dnes o 22:00."
༻✧༺
Otvorím darčekovú krabicu, ktorú som našla na posteli. Prejdem po vyšitom písmene V a nechám brušká prstov prispôsobiť sa drsnému povrchu papiera a krepovej látky. Viečko krabice oddelím a položím vedľa. Zapozerám sa na látku sta najčistejší sneh. Posypaná jemným trblietavým prachom sa zdá byť ako pravá napadaná biela posýpka v prvý zimný deň. Schytím špagetové ramienka šiat a vyzdvihnem ich do vzduchu. Ich dĺžka spadne a šaty sa ukážu svetu.
Nie sú ničím zaujímavé, naopak sú až príliš obyčajné. Bez vzorov, špeciálnych výšiviek, výstrihu či zbytočných šnúrok.
