Lucian

Cinquanta

Čierny ruksak si schovám pod posteľ. Napravím si spadnuté pramene vlasov z vrkoča a uhladím si pokrčenú látku šiat pri kolenách. 

Pootvorím dvere a rozhliadnem sa po chodbe. Okrem jedného strážcu na jej konci je prázdna, a preto potichu vyjdem z izby a pomaly sa presuniem na druhý koniec. Pridám do kroku, keď sa ocitnem pri schodisku. Uchopím zábradlie a rýchlim krokom sa presuniem na prvé poschodie až do kuchyne. Zavriem za sebou dvere a pohnem opatrne kľúčom v zámku. Keď sa dvere so spokojným cvaknutím uzamknú, opatrne si vydýchnem.

„Pred pár minútami vyšli z domu." Elena si odpije čaju zo šálky. Otočím sa k nej a zbadám ju pokojne sedieť za dlhým stolom. Pohľadom blúdi na výhľad z okna, na príjazdovú cestu, na ktorej je zaparkovaných rad drahých áut.

„Ste všetky nachystané?" Opýtam sa dievčat v kuchyni. Potichu sa opierajú o stenu a iba s jemným hmkaním mi prikývnu. Behom sa presuniem až k oknu a odhrniem biele záclony.

Zbadám Rosettu ako nastupuje do čiernej limuzíny. 

Keď sa otočí do boku a vkročí jednou nohou do drahého auta, jej pohľad sa cez tmavé dvere limuzíny stretne s tým mojim. Zdalo sa, akoby sa na mňa pozerala celú večnosť, než sa jej hlava schovala do vnútra predraženého dopravného prostriedku. 

Z kuchyne máme dokonalý výhľad na celú príjazdovú cestu a predok domu. Preto, keď zazriem Luciana kráčať po schodoch pri vchode domu, v čiernej košele a tmavo-zelenom saku, odtiahnem sa od okna a zastriem záclony. 

„Je čas ísť," stiahnem sa hlbšie do kuchyne a podídem ku kuchynskej linke. Vytiahnem nôž a schovám si ho do kapsy šiat. Podídem k dverám, rýchlo ich odomknem a obzriem sa po hale.

 Nikde ani nohy.

„Elena, si si istá, že chceš ostať?"

Jemne prikývne, zatiaľ, čo jej oči ešte stále neopustili výhľad z okna. Nestrácam ňou čas, prikývnem na ostatné dievčatá a spoločne sa presunieme bezpečne až do krídla domu, kde sa nachádza Rosettina izba.

„Kam pôjdeme, až utečieme?" Ozve hlas dievčaťa, ktorej meno som nepochytila. Obzriem sa na exotickú tvár krásnej ženy a šepnem jej.

„Budeme bežať čo najďalej od domu. Najlepšie by bolo, keby sme sa dostali do mesta. Odtiaľ sa môžeme spojiť s políciou a-" čo to trepem. Polícia nám bude zbytočná. Ešte keď sa ma Lucian chystal zneužiť voči môjmu otcovi. To znamená, že policajné jednotky sú na Lucianovej strane.

A kam potom pôjdeme?

Lucian sa jedného dňa dozvie, že sme utiekli. Ak budeme niekde tam vonku nažive, nájde si nás a zabije nás. Jednu po druhej. Lenže ten parchant má ruku všade. V každej inštitúcií má nejaké slovo. Než stihneme nájsť pomoc, Lucian nás nájde a zabije. S kontaktami, aké Lucian má sa nám ho nikdy nepodarí dostať za mreže. Ostáva nám tým pádom len jediné.