Lucian

Quarantanove

„O pár minút príde po mňa auto a ja s Lucianom odídeme na bál. Toto je vaša jediná šanca utiecť. Keďže odchádzame, stráž domu bude ešte viac posilnená." Schytím plecia Alessandry a zadívam sa jej do očí.

Pozerám sa na jej tvár, ktorá sa skrúti od znechutenia, keď sa moja pokožka stretne v kontakte s tou jej. Strasie môj dotyk z tela a urobí odo mňa krok vzad. Pretočím oči nad jej detinským správaním.

„Dom bude síce strážený, ale väčšina ochranky sa bude sústreďovať na hlavný vchod, zadný vchod, spodok domu a hlavnú halu. Moje krídlo, kde mám izbu, nebude vôbec strážené, pretože budem s Lucianom a on musí ochranku sústrediť hlavne na časti, v ktorých sa budete vy pohybovať. Aby ste neurobili nijakú hlúposť, ako napríklad útek. Preto musíte do dvoch minút po našom odchode stihnúť presunúť sa do mojej izby. Po dvoch minútach sa totiž stráže stihnú presunúť na svoje pozície."

„Urob lano zo šiat, ktoré nájdeš a vylezte von cez okno. Ak budete rýchle, stihnete to včas a dostanete sa von z domu ešte pred tým, ako sa vonkajšia ochranka stihne dostať na stráž okolo domu. Lenže ak sa vám to nepodarí a necháte sa chytiť, až sa vrátime, Lucian vás nenechá žiť. Nemá problém nájsť si nových otrokov."

„Fajn, ešte niečo," otrávene sykne a ja silno zatnem zuby.

„Spamätaj sa, Alessandra. Viem, že som tá posledná osoba, od ktorej chceš radu, ale to či tieto dievčatá budú žiť je na tvojom krku. Ak vás chytia, ich krv budeš mať na rukách ty. Preto ti hovorím, aby si urobila všetko, čo je v tvojich silách, aby ste to stihli v čas a nechytili vás. Ja ti môžem pomôcť dostať sa von z domu, ale to, či uspejete je na tebe-"

„Ježiši dobre, postarám sa o ne. Ide o život aj mne, ak si to neuvedomuješ." Prekríži si ruky na prsiach a nervózne začne podupkávať nohou o dlážku.

Pretočím oči v strop: „Jasne, zlom väz." Otočím sa jej chrbtom pripravená odísť.

„Počkaj," zvolá a ja len ucítim jej pevný stisk ruky okolo môjho zápästia.

„Nebude to podozrivé ak odídeme a v celom dome bude ticho a ochranka nás nikde nezazrie?" Opýta sa. Natočím hlavu dozadu a mŕtvo sa jej pozriem do očí.

„Ide ti o život, ty si určite poradíš," chladne odpoviem, vytrhnem si ruku z jej zovretia a s krokom preč od Alessandry ma na stotinu pichne u srdca. Zhlboka sa nadýchnem a pocity stiahnem do úzadia. Nikdy som si nemala pripustiť, že by mi kamarátstvo s Alessandrou malo vydržať dlho. To, čo som urobila bolo odo mňa hnusné. Lenže už som raz taká a ona si zaslúži oveľa viac.

Úprimne som ale rada, že sme sa do seba vzdialili. Pomáham jej s útekom, pretože si to zaslúži. Dlžím jej pokojný život. Nikdy sme sa nemali stretnúť, nikdy som ju nemala zatiahnuť do nášho sveta. Nikdy som to ani nechcela.

Čo sa stalo s plánom získať pre otca informácie a vypadnúť? Mala som iba odpozorovať Luciana a jeho dom a navždy sa stratiť z jeho života. Alessandra sa v tejto nechutnej ruskej rulete nemala nikdy ocitnúť... Mali sme vyzabíjať jeho rodinu a nastúpiť na jeho miesto v rebríčku impéria. Žeby som až tak rýchlo zabudla na moje hodnoty a priority? Nechala sa tak ľahko zmanipulovať jeho vysokým egom, psychopatickou povahou a božskou krásou? Že by mi tým sexom vážne vyšukal rozum z hlavy?