Lucian

Sedici

,,Rosetta, budeš na rade." Oznámi mi Madam a rýchlim krokom sa stratí niekde vzadu v dave.

V zákulisí sa to hemží dievčatami, ktoré behajú z jedného miesta na druhé. V rukách majú kostýmy rôznych farieb, veľkosti a strihu. Nevyznám sa kde je sever a kde juh, a tak sa len otáčam a kráčam k miestam, kde je ich najmenej.

Klub Vendetta je známy vo svete, no nikdy by mi nenapadlo, že jeho šéfom bude De Santis. Zatiaľ, než sa mi do rúk dostanú presné pokyny, budem musieť pretrpieť túto hru a bohužiaľ pracovať pre Luciana a tancom a svojím telom uspokojiť oči nadržaných starých mužov.

Cez zaves prídu dievčatá. Zadýchané, spotené, no v tvárach spokojné. Jedna sa zastaví a prezrie si ma.

Očami blúdi po mojom dvoj-párovom sete zloženého z kraťasov - ktoré mi odhaľujú viac, než by bolo treba- ladiacej žiarivo fialovej podprsenky a krátkej čiernej tenkej blúzky, ktorá sa vo svetle ligoce spolu s celým mojím outfitom. Na hlave mám malý klobúčik nahnutý do strany, vlasy v hladkom drdole a celé to mám zmiernené s dymovým liečením a s matným hnedým rúžom.

,,Nováčik?" Vysmeje sa mi a prekríži si ruky na prsiach. Jej tmavá pokožka, telo plné kriviek a správnych tvarov (pre ktoré by každý muž zabíjal) a afro ju robia vážne výraznou a prekrásnou.

,,Dám ti radu," usmeje sa a podíde bližšie. Jej opätky na zemi nepríjemné zaklopkajú.
,,Najviac ich rozpáli pomalý hasič." Žmurkne na mňa. Tak nejak nepochytím jej radu a nadvihnem obočie.

,,Pomaly sa zasuň pozdĺž tyče. A urob šou na zemi," spresní a ja len prikývnem.

,,Vďaka," chcem sa otočiť na odchod, ale položí mi ruku na plece, keď hlesne:

,,Maya." A odíde. Nezdržujem sa a podídem k schodisku, ktoré by nás malo priviesť na pódium.

,,To bola Maya," objaví sa pri mojom boku Madam.

,,Naša najlepšia tanečnica. Je milá," pozerá sa smerom, odkiaľ Maya odišla. Lenže, keď sa otočí, aby sa mi pozrela do očí, jej tvár nie je taká milá ako jej hlas.
,,No ak si nedáš pozor, môže byť aj veľmi nepríjemná. Je stelesnením krutej krásy. Nádherná navonok, zhnitá vo vnútri. Na ňu bacha." Vejárikom švihne do vzduchu a odtiahne sa. Pokývne mi hlavou, aby som išla.

Iba poslúchnem a vystúpim na prvý schod. Predsa len, čo iné mi ostáva?

༻✧༺

Oslepia ma svetlá reflektorov. Hluk a pokriky mužov sa stratia v hlasnej melódií hudby, ktorá vychádza z reproduktorov. A predo mnou sa týči rozľahlé pódium v tvare kruhu a veľká, lesklá kovová tyč.

Urobím krok dopredu. Sledujem mužov, nikoho nespoznávam. Až pokiaľ mi zrak nepadne rovno predo mňa. Do stredu, k stolu, ktorý má na moju postavu perfektný výhľad. Na neho.