Lucian

Cinque

Vnímam kožu rukavíc, ktoré som si stihol nasadiť pred tým, ako sa moja pokožka dotkla chladného kovu zbrane. Uvoľním zovretie, stuhnem v ramenách a snažím sa zhlboka dýchať. Sústreď sa , sústreď sa. Zhlboka dýchaj, zachovaj chladnú hlavu...

...Dominico De Santis je mŕtvy.

༻✧༺

Špička noža sa hlboko zapichne tesne vedľa hlavy strážcu, ktorý bol s Dominicom v klube. Z očí sa mu spustia slzy a začne prosiť:

„Prosím, Lucia-" skôr, než stihol vypustiť moje meno z jeho špinavých úst, hodím ďalší nôž k druhej strane jeho hlavy. Sledujem kvapku krvi s uspokojením a vyžívam sa v strachu a bolesti, ktorá sa strážcovi objavila v tvári. 

Svoje pocity som dlho potláčal do hĺbky vnútra seba samého. Naučil som sa príchuť strachu, ktorý sa mi stretával na jazyku. Po čase som pochopil, že ak chcem prežiť peklo do ktorého som bol zatiahnutý, musím s peklom splynúť. A ako najlepšie by som peklo dokázal ovládnuť, aby na mňa už nikto nemohlo siahnuť ruku? Musel som sa stať jeho pánom. Najťažšie z toho všetkého je si tú moc udržať. 

„Gabriel, nechci ma viac naštvať. Nechcem ti ublížiť, ale nedávaš mi moc na výber," pokyniem ochranke a v ruke sa mi okamžite objaví ďalší nôž. Sledujem svoj obraz na naleštenej oceli. V hlave mám ticho. Nepremýšľam nad ničím. Všetky myšlienky mi zahmlili slová, ktoré má posúvajú vpred a nútia ma bažiť viac po krvi a bolesti. Zaplatia za to, všetci, ktorý sa rozhodli zabiť Dominica. 

Zabijem ich, zabijem ich. Budú mŕtvy. Pomstím sa.

„N-neviem, kto to urobil. Prisahám, prosím, ušetri ma. Mám rodinu, manželku a deti a-a-" tentokrát sa nôž stretol s telom Gabriela. Jemne presekol mäso a ostal zapichnutý v jeho stehne.

„Hm, aká škoda by ťa bola... Keďže nemáš pre mňa žiadne potrebné informácie, zaberáš mi tu miesto." Otočím sa chrbtom mužovi. Hlas mám ostrý ako čepele nožov, ktoré sú poukladané na stole. 

Ako náhle som dokázal spracovať slová, ktoré ma ranili viac, akoby som si chcel pripustiť, pobral som sa za mužmi, ktorý boli s Dominicom. Je mi jedno, či budú trpieť. Pokiaľ nedostanem to, čo chcem, neprestanem. Vždy sa postarám o to, aby som dostal to, čo chcem. 

„Prepustím ťa," zašepkám a natiahnem sa k stolu. Svetlo zo stropu nedopadne na stôl a ja tak na neho uvrhnem tieň. Sledujem čepele, zbrane, zásobníky a náboje. Snažím sa ignorovať tú ťarchu, no začína mi to prerastať cez hlavu. Spamätaj sa! 

„Och, ďakujem, ďakujem," rozreval sa. Schmatnem nôž, otočím sa prudko na jednej nohe a než sa nazdám, počujem jemné prasknutie a  lámanie. Muž je mŕtvy.

„Vidíme sa v pekle." Bez jedinej štipky ľútosti sledujem bezduché oči, ktoré sa začínajú prevracať dozadu. 

„Upracte to a pripravte mi ďalšieho," zamrmlem a odtiahnem pohľad od preseknutej lebky Gabriela.