Lucian

Quattordici

,,Skurvený Valentino!? " zavrčím. Otáčam zakrvavený pliešok v tvare mince medzi prstami a sledujem lúče slabého svetla žiarovky, ako sa lámu a odrážajú od špinavého kovu.

Výsledky z pitvy prišli neskôr, ako som očakával. Zarazilo ma, keď mi prišiel malý balíček s odkazom od Romana. V pečeni Dominica bola schovaná malá pečať vo veľkosti mince ako jasný odkaz.

Zúrim. Mám chuť sa ihneď teraz postaviť a ukázať Fredericovi do čoho sa pustil. Očividne má pocit, že si môže do mojej rodiny len tak napochodovať a zavraždiť si koho chce!

Potrebujem rozptýlenie, inak za seba neručím.

,,Kontaktuj ten kus hovna menom môj otec." Zavrčím a tvrdo zatínam päste. Nenávidím, keď ho žiadam o pomoc. Stálo sa to iba dvakrát a ten posledný som prisahal, že keď ho nabudúce stretnem, zabijem ho. A teraz ho zas žiadam o pomoc.

Môj otec je jediným členom rodiny, ktorého nedokážem vystáť. A následne, aby som mohol presvedčiť bratrancov a sestrenice, aby mi pomohli v tomto boji, musím mať na svojej strane otca, ktorého zhodou okolností všetci milujú.

Skurvený parchant.

Časť rodiny, ktorú milujem je tá, ktorá tu žije pod mojou strechou. Každý kto pre mňa pracuje alebo je aspoň trochu dôležitý, spadá pod moju ochranu a v mene má vypísané De Santis.

,,Povedz mu, že s ním potrebujem hovoriť. Zariaď mi schôdzu. U mňa," poslednú vetu zdôrazním s chladom v hlase. Nečakám na odpoveď ani ochranke nevenujem ďalší pohľad, vypochodujem z kancelárie a ženiem sa cez chodby tretieho poschodia, ktoré patrí medzi moje súkromné.

Mám tu jedno celé poschodie iba s prázdnymi izbami pre prípad návštevy. Čo sa veľmi často nestáva. Taktiež tu mám aj pár zbytočnosti, ktoré boli pridané iba z čistej chamtivosti a nudy, čo s peniazmi. Napríklad vlastné kino, na streche mám pristávaciu plošinu pre helikoptéru a areál s bazénom. Taktiež sa tu niekde nájde aj veľká knižnica, strelnica s telocvičňu a prisahám, že som tu aj niekde dal založiť terárium. Dávno som na tie zvieratá zabudol a som si istý, že ak by nebolo personálu, dlho by nežili.

Dostanem sa na najnižšie poschodie a ocitám sa v garáži. Vyberiem si čierne Bugatti a vyštartujem.

Prechádzam pomedzi známu lesnú cestu dole k mestu. Nechávam príjemný chladný vánok, nech ma šľahá do tváre cez otvorené okno, aby mi pomohlo prečistiť myseľ. Chtiac nechtiac mi myšlienky zablúdia k Rosette.

Uvedomujem si, že to čo ma k nej priťahuje je čisto vzrušenie a túžba po kuse jej dokonalého tela. Jej plných kriviek, guľatého zadku a oblých pŕs. Zároveň sa nedokážem prinútiť a musím myslieť, ako mi to celé pripadá zlé.

Skoro by som si ju v ten večer od zúfalstva podával znova a znova, no musel som sa ovládnuť. Prepadol ma čistý hnev. Nedokázal som správne myslieť, keď som uvidel jej zadýchanú tvár, vlasy, ktoré sa jej lepili na čelo od potu. Jej hrudník, ktorý sa rapídne dvíhal.