Alejandra

5. kapitola

Mathias

„Posaď sa," Derek zdvorilo ukázal na stoličku oproti tej svojej. Musím priznať, že v jeho kancelárii som bol častejšie než by sa mi páčilo. Táto neskorá návšteva tiež nebola bezdôvodná. Derek siahol po fľaši whisky a obom nám nalial. Väčšinou som drink slušne odmietol, ale nie tentoraz.

Natiahol som sa po poháriku. „Mojim mužom neprišla do prístavu sľúbená objednávka, Derek." Prehovoril som pokojne. „Predpokladám, že toto malé zdržanie má veľmi dobrý dôvod."

„Čakal som, že si vymyslíš niečo lepšie, švagrík," posmieval sa mi. Jasné, Derek bol vždy priamy a vedel som, že výhovorka s pokazenou objednávkou dlho nevydrží, ale vzdať sa hneď na začiatku je to najhoršie.

„To nie je výmysel," pokrútil som hlavou, „toto je už druhýkrát, čo sa stalo niečo podobné a obávam sa, že podobné zlyhania si naše obchody nemôžu dovoliť."

„Moje kontajnery," zdôrazňoval, „prišli v poriadku a načas. Ale ak sa chceš rozprávať o obchodoch, môžeme prebrať tvoje nové partnerstvo s rodinou DeReno. Som si istý, že mi veľmi rád vysvetlíš, prečo sa šepká o spojení vašich," Derek urobil krátku pauzu, „záležitostí."

Veľmi dobre som vedel na čo naráža. Pred pár mesiacmi som mal vzťah s najstaršou dcérou DeRena. Všetci začali hovoriť o svadbe, no Lucia by bola iba ďalší had, ktorého by som si choval na prsiach. Ženy ako ona, boli dobré iba na niekoľko vecí a vzťah medzi ne nepatril. Potreboval som ju iba na skrátenie dlhých dní, zahojenie mojej prehry, márnivé rozptýlenie. Teraz nastal čas na skutočné riziko.

„To nie je tvoj problém," schladil som sestrinho manžela. „Obchody sú jedna vec, ale to, kto mi hreje posteľ sa ťa netýka."

Derek sa zasmial, potlačil som nutkanie namaľovať mu tvár monoklami a zaťal som päste.

„V tom sa práve mýliš," prehovoril Derek, „naše vzťahy sú vždy o biznise."

Zaškrípal som zubami, no nedovolil som, aby ma niekto taký, ako je tento potkan, vyviedol z miery. Pravdou bolo aj to, že Derek sa nemýlil. Väčšina manželstiev v našich kruhoch je len o papieri a predmanželskej zmluve. A mene. Meno niektorých rodín bolo ako osobná značka. Luxus, ktorý otváral dvere.

„Rozumiem, kam tým mieriš, ale nemusíš mať obavy. S rodinou DeRone nechystám uzavrieť žiadny obchod." Nezáležalo mi na tom, či Derek schvaľuje moje kroky alebo nie, no bolo lepšie sa rodine DeReno vyhnúť. Ich obchody boli skutočne špinavé, pracovali pre nich pochybní ľudia bez akejkoľvek dôveryhodnosti. Už dlho sa rozprávalo o tom, že po nich ide polícia. „Volala mi Vanessa," prehovoril som s úškrnom, konečne prechádzajúc k pointe, „je naozaj znepokojená tvojou terajšou situáciou."

Nebola to tá najlepšia karta v rukáve, ale bola dosť dobrá na to, aby som ňou mohol hrať. Moja sestra vždy pobeží za mnou, najmä ak má nejaký problém. Čo mi dávalo značnú výhodu nad Derekom. Vanessa možno už nespadala podo mňa, ale stále za mnou bežala, aj s tými najhlúpejšími problémami. Ibaže tentoraz bola jej problém Američanka, Derekova sesternica.

Derek sa zachmúril. Už nebol vo svojich výrazoch taký ostražitý ako kedysi. Toto možno bola hra o moc, ale obaja sme mohli zájsť len tak ďaleko, ako to povoľovala Vanessa. Obom nám na nej záležalo, hoci som to nerád pripúšťal.

„Takže priznávaš, že ťa sem žiadna spackaná objednávka nepriviedla?" Zasmial sa Derek a uchlipol si z pohára. Nečakal na moju odpoveď, pretože vedel, že žiadnu neodstane a pokračoval: „Nie som si vedomý toho, že by Vanessu malo niečo znepokojovať."

„A čo to dievča v kuchyni?" Opýtal som sa predstierajúc zamyslenie. „Alejandra?" Ochutnal som jej meno na jazyku.

Videl som, ako sa Derekove telo naplo. Znova si odchlipol z whisky a premýšľal. „Viem, o čo ti ide, ale ju neodstaneš."

Pokrútil som hlavou. Derek mi vzal sestru. Bol som nútený vydať ju za neho, keď ma podlo oklamal, že je môj priateľ. Celé mesiace som hľadal štrbinu, slabosť, vďaka ktorej k nemu môžem preniknúť a vziať si, čo mi patrí. Ale zdalo sa, že Derek okrem mojej sestry nemal nikoho. A teraz už chápem prečo. Derekova rodina žila v Amerike, preto sa k nim nikto nedostal, preto o ich existencii nikto ani netušil. Až doteraz. Derekova sesternica nakráčala do Španielska ako malá Americká kráľovná. A najlepšie zo všetkého bolo, že prišla priamo pod môj nos. Isteže, najskôr som ju chcel vidieť, a to čo som videl, som rozhodne nečakal.

Alejandra bola drzá a nezastrašilo ju ani moje správanie. Provokovala, vystrkovala tie svoje malé pazúriky ako malé mačiatko, hoci si uvedomovala, že jej môžem ublížiť. Keby sa takto správala pred niekým z mojej branže, už dávno by o tie pazúriky prišla.

Dokonca ani vzhľadovo nesplnila moje očakávania. Vanessa mi ju opísala ako rozmaznanú Američanku bez žiadneho vkusu. A musím priznať, že som jej neveril. Mafiánka ako ona nemôže predsa vyzerať ako bezdomovec. No Alejandrino oblečenie naozaj nezodpovedalo jej postaveniu. Jej otec vlastnil niekoľko veľkých budov na Manhattane, zatiaľ čo Alejandra bola oblečená v legínach a o niekoľko čísel väčšej mikine, ktorá vyzerala, akoby ju práve vylovila zo smetiaka. Chvíľu som bol na pochybách, či to je skutočne ona.

Ani jej tvár nebola nič neobvyklé. Obyčajné orieškové oči, trochu krivý nos a plné ružové pery. Okrem jej dlhých hnedých brčkavých vlasov, vyzerala celkom všedne. Od dedičky New Yorského impéria by som očakával rozhodne viac.

„Chcem ju." Moje slová boli jednoduché, dosť na to, aby ich Derek pochopil, ale tiež som nepredpokladal, že sa vzdá bez boja. Bola to jeho rodina, presne tak ako Vanessa moja. Rozdiel bol v tom, že ja som sa svojej sestry vzdať musel kvôli nemu a teraz mu to vrátim. Udriem ho tam, kde ho to zabolí.

„Nie." Odmietol hneď Derek, akoby čakal, kým to slovo konečne vysloví.

„Môžeš protestovať koľko chceš," usmial som, „ale vieš, že na ňu mám právo. Patrí mi rovnako ako tebe moja sestra."

„Toto je iné, Mathias." Prehovoril Derek a na jeho tvári som prvýkrát za celé tie roky, čo ho poznám, videl únavu. Pokiaľ viem, Alejandra tu nebola ani dva dni, tak prečo sa teraz tvári ako veľmi unavená pestúnka? Derek si odpil veľký dúšok, prakticky vypil celý pohár. „V mojej rodine máme iné zákony než vy, Mathias," začal unavene, „naši rodičia chcú, aby sme mali bezstarostné detstvo."

„Prejdi k veci, Derek," prerušil som ho ostro. Celá rodina Costra sa mi bridila.

„Našim zákonom je, že naši rodičia sa nám sami rozhodnú povedať, čo naozaj robíme a ako to robíme." Vysvetlil.

Veľmi dlho som sa nechytal. Prešli celé sekundy, kým môj mozog dokázal pochopiť, čo mi Derek práve povedal. „Počkaj moment," zamračil som sa, „to znamená, že to dievča netuší, že ste mafiáni?"

Derek pokrútil hlavou.

Teraz už všetko dávalo zmysel. Dokonca aj to, prečo ju jej rodina nechcela nechať v Španielsku. Tu sa nehanbíme za to, čo sme a čo robíme. Naše rodiny riadia španielsku ekonomiku, bez nás by sa táto krajina už dávno potopila.

„To nemení nič na fakte, že ju chcem." Stále som si stál za svojim. Konečne mu mám čo vziať a nedovolím, aby si to nechal.

„Mathias, prosím," povedal Derek a mne od údivu takmer vypadli oči. Alejandra musela byť pre neho veľmi dôležitá.

„Ja nevyjednávam." Postavil som sa zo stoličky a zapol si oblek, konverzácia sa skončila, „buď si ju vezmem alebo sa začne skutočná vojna a tentoraz ma nezastaví ani Vanessa." No kým som odišiel z jeho kancelárie, povedal som vetu, ktorá zarazila aj mňa. „A neboj sa, naše malé tajomstvo jej neprezradím."

Nie som tvoja slúžka a ani tvoja manželka.

To sa ešte len uvidí.