Alejandra

39. kapitola

Z pľúc mi unikol ťažký povzdych. Prstom som posúval po obrazovke mobilu a mračil sa nad faktúrami. Účtovníka som platil dosť na to, aby nerobil chyby. A napriek tomu som sa pozeral na chýbajúce tisíce.

„Volala mi Trisha," priznala sa Alejandra opatrne. Nie kvôli mojej reakcii. Myslím, že len nevedela ako sa ku mne správať. Ako k milencovi? Cudzincovi? „Pozvala ma na výstavu súčasného umenia Rica Bianocota."

„Nikdy som o ňom nepočul." Prehovoril som zamyslene, kým som písal email a dohadoval pracovné stretnutie. „Ale ak chceš, pôjdem tam s tebou." Hlavu som nezdvihol od mobilu, takže jej výraz pre mňa zostal záhadou.

„Budeš sa tam nudiť," namietla, akoby ma to malo odradiť. Asi dúfala, že bude mať s Trishou večer plný tárania o tom, ako jej každú noc ničím dušu. Pochyboval som o tom, že jej niečo meno toho nepodstatného šaša umenia niečo hovorí. Zaručene nemá poňatia, kto to je.

„Tým sa trápiť nemusíš, bábika. Určite sa tam nájde jedna vec, na ktorú ma pohľad neomrzí." Alejandra sa nezačervenala tak, ako som to predpokladal.

„Trisha má pozvánku len pre seba plus jeden. Ja som jej plus jeden." Trvala na svojom. Ako málo vedela o tom, že ju nemôžem spustiť z očí. Mohol by som s ňou poslať ochrankára, ale Trisha je neriadená stretla a ľahko by sa niečo mohlo zomlieť. Mám rád veci pod kontrolou. Celý večer by som bol nervózny, tomu sa radšej vyhnem.

„Zavolám jej a vyriešim to." Uzavrel som to. Aj Alejandra pochopila, že toto so mnou nevyjedná a zmĺkla. Nechcel som jej brať slobodu, nespravila by žiadnu hlúposť, v tom som mal sto percentnú istotu. Pri predstave, že je niekde sama, mi v žilách prestávala prúdiť krv. Nechám jej toľko priestoru, koľko budem môcť, ale nedovolím, aby ma o Alejandru niekto pripravil.

„Deje sa niečo?" Opýtala sa ma Alejandra, skúmavo na mňa hľadela a liala si do šálky kávu. Alejandra na sebe mala svoje zvyčajné oblečenie bezdomovca a nebyť jej divokých vlasov, vôbec nevyzerala, že práve vstala z postele.

„Nie," odsekol som ostrejšie než som mal v úmysle, moje myšlienky ma príliš pohltili. Bolo od nej odvážne, že vyliezla z izby a nechcel ju zas zahnať do kúta. „Ako si spala?"

Alejandra opäť celá zružovela, nemusel som hádať, čo jej behá hlavou. Jej nahé telo na tom mojom. Odpila si z kávy, aby si dala načas a utlmila rozpaky. „Nebolo to úplne zlé, keby si sa na mňa toľko nelepil." Och, jasné, že provokovala. Nepriznala by, že byť so mnou v posteli sa jej páčilo viac než chcela.

Jej poznámku som sa rozhodol nechať plávať, detské hádky si k raňajkám neservírujem. „Tak ti radím, aby si si na to zvykla."

Alejandra ihneď prestala žuť a zamrzla v pohybe. „Čo tým myslíš?"

„Rozumela si mi správne, bábika. Nepovažujem za problém, aby sme zdieľali jednu posteľ. Malo by to viacero benefitov," odpil som si z grepovej šťavy a dodal som: „pre nás oboch."

Alejandra sa zatvárila urazene, no rýchlo ju to prešlo. „Odmietam z tohto robiť pravidelnú záležitosť, Mathias."

Usmial som sa, stále sa bála svojich pocitov, desilo ju, že sa jej to zapáči ešte viac. „Keby si nepopierala vlastné túžby, mala by si to ľahšie, bábika."

Prestúpila z nohy na nohu, začínala byť nervózna. „Ja nič nepopieram, Mathias," jej hlas bol ostrý, pevný, „mám rada svoje súkromie, na tom nie je nič zlé. A nikto normálny si nechce skaziť ráno tvojou tvárou."

Začínal som chápať, že Alejandra nemala hravú náladu. Dupkala nohou, akoby sa pripravovala na vstup do arény s býkom. No toto jednospálňové opatrenie bolo potrebné. Pri pomyslení, že je v noci ďaleko odo mňa, sa mi chcelo škrípať zubami. Mohol som mať vonku mužov koľko som chcel, Američania by mi mohli pripraviť nemalé prekvapenie. Aspoň to som si nahováral, keď som hľadal výhovorky, aby som mohol v jej prítomnosti stráviť čo i len sekundu navyše.

„Asi si to nepochopila," pokrútil som hlavou, „toto nie je žiadosť, ale oznámenie." Na vidličku som si nabral z ovocného šalátu. Čakal ma ešte dlhý deň plný sračiek na to, aby mi ho už pokazila Alejandra. Potreboval som premyslieť svoj plán a najhoršie bolo, že som nemal poňatia, na akú stranu sa postaví Derek. Jedna z možností príchodu New Yorku bolo ticho, keďže Alejandra nič netušila, jej otec by možno chcel vyriešiť tento malý problém hladko. No na toto som sa nemohol spoliehať.

Z premýšľania ma vyrušil jej hlas. „Nebudem tebou komandovaná, Mathias. Prečo nelezieš do postele niekomu, kto o to má záujem?"

„Bábika," doberal som si ju, „obidvaja vieme, že ak by som sa k inej čo i len priblížil, praskla by si od žiarlivosti."

Alejandra sa zasmiala tak úprimne, až sa pritom chytila za srdce. „Teraz si naozaj lichotíš. Nie som typ ženy, ktorý sa mužom doprosuje, to za prvé. A za druhé, nie si taký špeciálny, ako ti to nahovára tvoje ego."

Klamárka.

„Tomu sama neveríš," nakoniec ma Alejandra celkom dobre pobavila. Mohla by mi takýmito vtipmi spríjemňovať každé ráno. „Nezosmiešňuj sa viac, Alejandra," poradil som jej stále pobavene, „dovolila si mi viac než komukoľvek za celý svoj život a bez hanby si si to užívala. Jediný dôvod, prečo sa so mnou teraz hádaš je ten, že chceš mať pravdu." Skontroloval som čas na mobile. Najvyšší čas ísť, hoci som tu nerád nechával Alejandru samú. Veril som, že pred príchodom jej otca mám ešte nejaký čas.

Postavil som sa a dopil šťavu. Rýchlo som si cez seba prehodil sako a mobil strčil do vrecka. Auto ma už čakalo zaparkované pred vchodom. Obchádzal som jedálenský stôl, aby som mohol spraviť poslednú vec, bez ktorej by som neodišiel. Alejandrine pery. Chvíľu bola nečakaným bozkom zaskočená, no rýchlo sa uvoľnila a pritlačila sa na mňa. Jej telo bolo mäkké a poddajné. Ruku som jej položil na kríže a posunul si ju ešte bližšie. Bozk som dravo prehlboval, kým nezavzdychala, potom som sa od nej odtiahol. Len silou vôle som jej nestrčil ruku rovno do nohavičiek. „Večer sa uvidíme, bábika," prisľúbil som jej zachrípnutým hlasom, „poriadne sa najedz, ak máš chuť na niečo iné, povedz Marthe nech to pripraví."

„Áno," prikývla úplne vykoľajene, presne toto jej robia moje bozky, „jasné. Vďaka." Vo chvíľach rozkoše by mi moja bábika bola schopná sľúbiť hocičo. A to ma naozaj tešilo. Ovládal som ju, dostal som sa jej pod kožu, a tomu už nemohol zabrániť nikto z nás.