Alejandra

21. kapitola

S Mathiasom som odvtedy neprehovorila ani slovo. Prekvapivo, moje mlčanie rešpektoval. Nijako sa nesnažil zmeniť túto situáciu, ale tušila som, že to robí len preto, že čaká. Priam sa vyžíval v mojom hneve.

„Som Trisha." Nejaké dievča ku mne natiahlo ruku. Zamračila som sa. Mala veľké oči a červené vlasy. Pôsobila priateľsky, no tomuto úsmevu, s dokonalým bielym chrupom, som neverila. „Vanessina najlepšia priateľka," vysvetlila mi, keď som stále neprijímala jej ruku.

„Alejandra," zdvorilo som jej potriasla rukou. Chcela som byť slušná, ale nerozumela som tomu, prečo za mnou prišla. Musela ju za mnou poslať Derekova žena. Asi jej bolo ľúto, že sa na tejto večeri nemám s kým ani rozprávať.

„Všimla som si, že si prišla s Mathiasom." Trishin úsmev vyzeral byť naozaj úprimný, dokonca aj jej záujem sa zdal byť akýsi nesebecký.

„Áno," priznala som s neskrývaným odporom. Odchlipla som si z pohára šampanského, bolo sladké, na jazyku ma štípali bublinky.

„To je vážne až také zlé?" Zasmiala sa kamoška malej levice. Jej poznámky som sa snažila ignorovať, ale zdalo sa, že dievča vedľa mňa nemá v úmysle vzdať sa. „Chápem," pokračovala, „Mathias je niekedy poriadne peklo."

Neodpovedala som. Mĺkvo som hľadela na miestnosť plnú ľudí. Oslava tohto Dolceho bola veľmi okázalá príležitosť. Prechádzali sa tu rôzne značky a najnovšie kolekcie Prady. Dámy s červenými rúžmi horlivo diskutovali, no ja som od nich držala bokom. Boli presne ako New Yorské ženy z akcií, ktoré usporiadala firma, ktorú vlastnil môj papa. Tieto konverzácie boli zvyčajne smrteľne nudné.

„Nessa mi povedala, že si z New Yorku," vyzvedala Trisha v snahe udržať rozhovor. Jej smaragdovozelené šaty boli poprešívané strieborným lemom. V kombinácii s jej vlasmi a farbou jej očí, vyzerala naozaj atypicky. Jej krása bola nevšedná a vôbec nepôsobila tak umelo ako Vanessa.

„Prišla som len na prázdniny," potvrdila som jej informáciu. V dave som hľadala Dereka alebo jeho ženu, ale tušila som, že moje hľadanie nebude úspešné. Hneď po našom príchode sa Mathias niekde vyparil. Potom som zahliadla už iba jeho vzďaľujúci sa chrbát. V tesnom závese za ním kráčal Derek. Mathias to robil naschvál. Ukazoval mi, aké ľahké je ublížiť mi. Aké ľahké je nado mnou vyhrať. Stačilo, že mi vezme Dereka.

Vanessu som tiež nevidela, ale tá mi chýbala zo všetkých najmenej. Prestúpila som z nohy na nohu. Opätky ma zabíjali. Moje šaty siahali až po zem, bojovala som s potrebou vyzuť sa. Teplé svetlo žiariace z lustrov spríjemňovalo chlad, ktorý som cítila. Stála som pri otvorených balkónových dverách s výhľadom na záhradu rodiny Dolce. Keby tu nehrala jemná hudba, určite by bolo počuť fontánu v záhrade.

„Nechceš ísť niečo zjesť?" Navrhla Trisha. „Majú tu výborné zeleninové jednohubky."

„Nie," odmietla som drsne a Trisha sa na mňa ublížene pozrela, „nie som hladná," vysvetlila som zdvorilo, takmer som sa pri tom aj usmiala. Pravdou však bolo, že mi vyhovovalo byť skrytá. Stála som pri rohu miestnosti, odkiaľ som všetko videla, väčšina hostí bola pri bare, stoloch s jedlom alebo iba postávali so šampanským. Ľudia ma ignorovali, nikto si ma nevšímal, čo bolo nanajvýš zvláštne. Vždy keď sa objavil niekto nový, čo sa nestávalo často, na otcovom večierku, bol z toho kúpeľ zvedavých pohľadov a nekončiacich otázok.

„Rozumiem, človeka tu hneď prejde apetít. Preto sa takýmto akciám vyhýbam, no Vanessa trvala na to, aby som dnes prišla." Rozhovorila sa. Odpila si zo šampanského. Jemný vánok z otvorených dverí sa jej hral s vlasmi.