Alejandra

6. kapitola

„Tiež nechápem, ako sa to celé stalo." Zopakovala som do telefónu. „Otec sa naozaj nehnevá? Ani najmenej?"

„Nie," povedala moja sestra. Taktiež nemohla uveriť celej situácii. „Strašne ti závidím." Ponosovala sa, no obe sme vedeli, že Lilianu čaká skvelé leto. Neujde jej ani jedna párty.

Zapla som si reproduktor, aby som si mohla natrieť nohy ďalšou vrstvou opaľovacieho krému. A aj napriek tomu, že som sa skrývala pod veľkým slnečníkom, nechcela som riskovať žiadnu spálenú pokožku. Keď som skončila, pravou rukou som si napravila veľký čierny klobúk a posunula padajúce okuliare. Okuliare od Gucciho zakrývali takmer polovicu mojej tváre, boli veľké s čiernymi sklami a dokonalo sa hodili k čiernemu klobúku. Jediná vec, ktorá nebola čierna boli moje tmavomodré plavky.

„Myslím, že o rok sem prídem zas. Ten New Yorský vzduch mi vôbec nechýba," posťažovala som sa úprimne, španielsky vidiek sa mi začínal naozaj páčiť.

„Úplne ti rozumiem," vzdychla si moja sestra, „počuj, prečo si vlastne nezostala s Adrianom a ostatnými? Myslela som si, že oni majú do Barcelony namierené tiež."

Túto tému som radšej vyťahovať nechcela, no Liliana by mi pokoj nedala. „Chcela som, čo najskôr vidieť Dereka. Neviem, čo by som robila, keby ma poslal späť."

„Toto ťa trápiť nemusí," upokojovala ma sestra, „papa sa na teba vôbec nehnevá. Myslím si, že je naozaj rád, že si v poriadku."

„A ako sa má mama?" Opýtala som sa, aby som zmenila tému. Očami som sa opäť zadívala na bazén. Najradšej by som si ešte raz šla zaplávať, ale čoskoro sa začne stmievať a ani voda nie je najteplejšia.

„Len predvčerom sa vrátila z Bahám s nezvyčajne dobrou náladou. Myslím, že za to môže nový recept na margaritu."

Nemohla som si pomôcť a rozosmiala som sa. Naša mama naozaj zbožňovala margaritu a ešte viac zbožňovala barmanov. „Pozdrav ju odo mňa," poprosila som sestru.

„Ty zas pozdrav Dereka," zachichotala sa Liliana, „a keď sme už pri ňom, aká je jeho žena? Papa mi povedal, že ak chcem niečo vedieť, mám sa spýtať teba."

„Vanessa je..." naozaj som chcela opísať Derekovu manželku, chcela som o nej povedať aspoň niečo pekné, ale nech som sa snažila akokoľvek, jediné čo sa mi mihalo pred očami bol jej výraz opovrhnutia.

„Tak to už vyklop!" Súrila ma sestra na druhej strane linky.

„Naozaj netuším, prečo si ju Derek vzal. Je úplne iná ako on. Vôbec sa neusmieva a po dome sa prechádza ako ľadová kráľovná. Našťastie má Derek naozaj veľký dom, a tak na ňu niekedy ani nenarazím."

„Fakt je to také zlé?" Starosti v hlase mojej sestry ma znepokojili. Vedela som, že aj jej na Derekovi záleží, hoci si ho nepamätá tak dobre ako ja.

„Aj Derek sa dosť zmenil. Už nie je taký ako kedysi, stále je zavretý v dome a celé to pôsobí veľmi čudne."

„Čudne?" Zopakovala moja sestra.

„Áno, myslím si, že sa kvôli mne s Vanessou pohádali."

„To určite nie je pravda," namietla moja sestra pohotovo, „som si istá, že si to len namýšľaš. Derek ťa videl naposledy, keď si bola dieťa, daj tomu trochu času a uvidíš, že sa to nejako vyrieši."

„Asi áno." Vzdala som to napokon. Bolo hlúpe myslieť si, že ma v dome nechce vlastný bratranec.

„Teraz mi povedz, či si tam už niekoho spoznala. Sú Španieli naozaj takí, ako sa o nich hovorí?"

„Mhm," zaváhala som, z nejaké nevysvetliteľného dôvodu sa v mojich myšlienkach vynorila tvár muža z kuchyne, „nie, nestretla som nikoho zaujímavého."

„Len sa mi to zdá alebo v tvojom hlase počujem zaváhanie?" Dobiedzala moja sestra.

„Nepreháňaj, Lili," zasmiala som sa, „celé dni trávim iba v dome, no nemôžem sa sťažovať. Majú tu dobrú kávu a jedlo je tu tiež výborné."

Kým som čakala na odpoveď, natiahla som sa po pohár s ľadovým čajom. Premýšľala som, ako strávim večer v tomto dome, no podvedome som tušila, že opäť iba skončím pri Netflixe alebo nejakej knihe.

„Možno presvedčím otca, aby ma tam vzal za tebou." Hlas mojej sestry znel naozaj skleslo. No v skutočnosti mi nemala čo závidieť. Lili opäť čakalo leto v Miami.

„To by bolo skvelé!" Potešila som sa jej nápadu, hoci som si nevedela predstaviť môjho papa, ako tu chodí a rozkazuje všetkým okolo. „Zavolám ti neskôr, Lils," začala som sa lúčiť, „musím si ísť po ďalší pohár čaju. Ľúbim ťa."

„Aj ja teba." Povedala predtým než mi zložila.

Postavila som sa z ležadla a vzala so sebou prázdny pohár, v ktorom sa smutne topil ľad. Z nejaké dôvodu mi začínal chýbať aj New York. Derekov dom bol tichý a ja som na to nebola zvyknutá. Žiadny ruch veľkomesta, proste nuda.

Nízka teplota v dome ma vôbec neprekvapila, no aj tak sa mi na tele objavili zimomriavky. Moje bosé nohy chladil ľadový mramor a ja som si opäť v duchu vynadala, že som si nevzala šľapky.

„Toto je naozaj neuveriteľné!" Ozvalo sa odniekiaľ z domu. Podľa príšernej intonácie hlasu s príchuťou panovačnosti som vedela, že ide o Derekovu manželku.

„Buď ticho, Nessa," zahriakol ju povedomý hlas. „Na toto dnes nemám náladu."

Opatrne som šla za hlasmi. Najskôr som si myslela, že osoby, ktoré sa hádali sú v Derekovej pracovni. No keď som sa blížila k obývačke, pochopila som, že sú tam. Zostala som stáť pri stene, aby ma nezbadali.

„Takže dostala aj teba, ha?" Dobiedzala Vanessa. Presne som si ju vedela predstaviť, ako stojí uprostred obývačky a rozhadzuje rukami. „Si z nej namäkko rovnako ako Derek." Odfrkla.

„Ty sama si mi zavolala, keď si ma žiadala o pomoc, tak sa teraz netvár, že ti to je ľúto."

„Volala som ti, lebo som sa ti chcela posťažovať. Ale to čo robíš prekračuje všetky hranice." Vrčala Vanessa nebezpečne.

Nerozumela som, prečo a s kým sa Vanessa háda, no bolo mi jasné, že nech sa háda s kýmkoľvek, poznajú sa dobre. Žeby mala Vanessa milenca, a preto sa s Derekom správajú tak divne?

„Prečo ti na nej odrazu tak záleží? Nebola si ty prvá, ktorá ju chcela dostať od Dereka preč?" Oponoval jej hlboký zamatový hlas. Možno to bol nejaký z ochrankárov. Jeho hlas sa mi zdal byť povedomý, ale nevedela som ho zaradiť.

„Tebe to nedochádza, však?" Vanessin hlas prechádzal do zúfalého škrekotu, jej maska malej levice sa trieštila. „Derekovi na nej záleží." Zamrmlala tak ticho, že keby mi jej hlas nepriniesla mramorová ozvena, nepočula by som ju.

Chcela som ísť bližšie, pretože ich rozhovor prešiel do tichého šepotu. Uvedomovala som si, že by som nemala počúvať, ale ak tu má Vanessa milenca, Derek by o tom vedieť mal. Intuícia ma určite neklamala, na Vanesse bolo niečo zvláštne.

Lenže dvere na Derekovej kancelárii sa začali otvárať, našťastie boli na konci chodby, ale aj tak som sa zľakla a pohár mi vypadol z roztrasenej ruky. Nemala som čas na kontrolovanie škôd, pretože som sa rozbehla do svojej izby.