11. kapitola

190 12 0
                                    

Mathias

Dnešok bol nekonečný. To, že to naozaj bude posratý deň, som mohol tušiť už od rána. Najskôr, tak ako zvyčajne, ma otravoval Derek. Vyvolával mi, aby zistil, ako sa má jeho sesternica. Telefonáty som buď rušil, alebo ignoroval. Náramne som si užíval jeho mučenie. Samozrejme, netreba zabúdať ani na Vanessu. Tá bola ešte otravnejšia než zvyčajne. Prosíkala nech sa spamätám a stále opakovala: „Uvidíš, že toto nedopadne dobre. Tvoja pomsta ťa zničí."

Potom sa na potulky vybrala Alejandra. Nechcel som jej odopierať slobodu, neustále bola zavretá v tomto dome a na moje prekvapenie, nerobila žiadne problémy. Všetko by dopadlo inak, keby sa na tú prechádzku nevybrala sama. Stačilo, že by ma požiadala o ochrankára, no to jej ani len nenapadlo. Požiadať ma o niečo sa protivilo jej hrdej povahe. V skutočnosti mi ani nezáležalo na tom paneli, pokojne by to tu mohla rozbiť celé, no bavilo ma privádzať ju o rozum. Páčilo sa mi vidieť oheň jej v očiach. Fascinovalo ma, ako vie to dievča zblčať. Alejandre stačila kvapka a rozohnila sa ako tá najjasnejšia hviezda. Jej familia urobila chybu, keď neobrúsila tento diamant. Alejandra bola bystrá a odvážna. Dokonalá kombinácia.

A môj deň zakončila Lucia. Nemal som na ňu najmenšiu chuť. Mal som v úmysle zbaviť sa jej, a to veľmi rýchlo, lenže moje plány narušila moja malá Američanka. Keby tam nestála, dám Luciu ihneď vyviesť z môjho domu. No takéto jednanie som si nemohol dovoliť pred Alejandrou. Samozrejme, Luciu už neraz môj ochrankár vyhodil, dnes sa dostala až do domu, čo bol problém, ktorý s dotyčným vyriešim zajtra. Vedel som, že Alejandre sú proti srsti dievčatá ako je Lucia, no taktiež som vedel, že Alejandra by nikomu nedovolila, aby sa so ženou zaobchádzalo zle. Bolo to v jej bojovnej povahe. V jej túžbe po spravodlivosti. Keby tušila, čo je Lucia DeRone zač a na aké správanie je skutočne zvyknutá, zhrozila by sa. Navyše ma naštvala tým jej malým divadielkom. Nie preto, že by ma rozčuľovalo, že ma chce provokovať, ale preto, že si vybrala nesprávnu obeť. Vedel som, ako sa Lucia zvykne správať k ľuďom a Američanka nie je niekto ku komu by sa mohla Lucia správať neúctivo. Derekova sesternica bola dedičkou impéria, ak by jej Lucia čo len skrivila vlások na hlave, vyvodil by som dôsledky.

Preto som sa jej musel zbaviť sám. Trvalo to dobrú hodinu, kým pochopila, že má z môjho domu vypadnúť, a že nepomôže ani to, ak sa bude oháňať priezviskom svojho otca.

Bol som taký unavený, že jediné po čom som túžila bola posteľ. Keď sa za Luciou zabuchli dvere, konečne som si vydýchol. Z obývačky sa stále svietilo, no bolo príliš neskoro na to, aby tam o takomto čase niekto bol. Pomyslel som si, že Alejandra pozerá televízor a vzkypel vo mne hnev. Prečo to dievča dávno nespí? Alebo čakala, aby mohla Lucii spraviť ďalšie divadlo?

„Alejandra," zavrčal som, kráčajúc ku gauču, „ak má byť toto nejaký tvoj ďalší..." Stíchol som, pretože na gauči som našiel už iba klbko deky a kučeravých vlasov. Alejandrina pokojná tvár bola jasným dôkazom toho, že zaspala. Ležala na chrbte, ruky divoko rozprestreté za hlavou. Zvyšok jej tela bol pokrútený vo veľmi zvláštnom uhle. Nohy mala zamotané v deke, vyhrnuté tričko odhaľovalo kúsok jej bielej pokožky.

Povzdychol som si. Bolo mi jedno, či by tu takto spala do rána, keby za mnou ráno nemal prísť dôležitý klient. Ak ju tu takto nájde s tým vyhrnutým tričkom... Zaťal som zuby aj päste. Podišiel som k nej a opatrne ju vzal do náručia. Nemalo zmysle budiť ju, kým som jej vysvetlil situáciu, prešla by ďalšia večnosť. Navyše Alejandra sa rada stavala na zadné. Som si istý, že by tu celú noc zostala trucovať naschvál.

Alejandra sa nepokojne pomrvila a deka jej spadla z nôh. Možno nemala vyberavý vkus a takmer vždy bola navlečená v nejakom otrasnom vreci, telo mala ako modelka.

Ešte viac sa ku mne pritúlila, hľadajúc aspoň trocha tepla. Keby bola pri vedomí, nikdy by sa ku mne takto neprivinula, to by radšej vypila jed.

Odniesol som ju až do jej postele, chcel som odísť, ale Alejandra v prstoch zovrela okraj mojej košele, myslel som si, že sa zobudila a začne mi nadávať, prečo som v jej spálni a prečo sa jej dotýkam. No ona ďalej pokojne spala. Opatrne som jej stisk uvoľnil a ruku jej položil späť k telu. Rýchlo som ju zakryl a odišiel, kým sa zobudí. 

AlejandraWhere stories live. Discover now