Alejandra

30. kapitola

Keď som sa ráno zobudila, do nosa mi udrela korenistá vôňa, ktorú som poznala až príliš dobre. No nemala tu čo robiť. Nespokojne som sa zamrvila pod váhou niečoho ťažkého. Toto ma vyľakalo už úplne. Naširoko som otvorila oči len, aby som zistila, že vedľa mňa je Mathias. Zdalo sa, že je už chvíľu hore. Trvalo mi pár sekúnd, kým som si všetko dala dokopy. No prečo som bola v Mathiasovej izbe? V jeho posteli?

Odtiahla som sa od neho aspoň natoľko, ako mi dovolil, držal ma jednou rukou a prikrývku som si vytiahla až po bradu, hoci mi bolo príšerne horúco.

„Čo tu robím?" Hlesla som rozospatým hlasom, dúfala som, že vyzniem vyrovnane, ale to sa mi nepodarilo.

Mathias sa tváril pobavene, moja reakcia musela byť pre neho úžasným zadosťučinením. Samozrejme, že mi to spravil naschvál. A to som si myslela, že sme po včerajšku zakopali vojnovú sekeru.

„Zaspala si," vysvetlil mi pokojne. Stále ma držal okolo pása, jeho ťažký dotyk pálil.

„No a?" Zavrčala som. Srdce mi vydesene tĺklo. Jediné na čo som si pamätala bol gauč, rozhovor, víno...

„Chcel som ťa odniesť do tvojej postele, ale nejako si sa ma nevedela pustiť, takže som usúdil, že noc v mojej posteli sa ti páčila."

Líca mi zaliala červeň. „Klameš," obvinila som ho, no vzrušenie mi zamrazilo telo. Navyše, Mathias bol omnoho silnejší než ja, ak som ho aj včera držala, mohol sa ma poľahky zbaviť.

„Povedz, Alejandra," zašepkal mi do ucha a mne sa po celom tele rozbehli zimomriavky, „čo by som mal z toho, keby som ti klamal?"

„Ja neviem," hlesla som podráždene. Nemala som v úmysle pátrať po Mathiasových dôvodoch, nikam by ma to nedoviedlo. Opatrne som sa od neho odtiahla, jeho blízkosť mi nebola príliš príjemná, nehovoriac o tom, že som musela vyzerať obzvlášť zle. A aj som sa tak cítila. Prekvapivo mi nebolo zle, kvalitný alkohol v neveľkom množstve nikdy nespôsoboval opicu. Napriek tomu som túžila po horúcej sprche a zubnej kefke. „Vďaka za..." počula som vlastný hlas, moje ústa opäť predbehli môj mozog. Vďaka za čo? Za to, že si ma nenechal spať na gauči? „Pizzu," vydýchla som rozpačito, „teraz už pôjdem."

Nedala som Mathiasovi šancu protestovať, ak to vôbec aj chcel. Rýchlo som sa vyhrabala z prikrývok, ignorujúc páliaci pohľad jeho očí.

„Predtým než pôjdeš," zastavil ma Mathiasov hlas, ostro preťal ticho, „o druhej buď pripravená."

„Pripravená?" Zažmúrila som oči. „A na čo?"

Mathias pokojne ležal na posteli, ruky mal položené pod hlavou a tak mal napnuté bicepsy, pod lemom trička sa mu črtalo niečo čierne, atrament. „Záhradná párty." Prehovoril ľahostajne.

„Bude tam Derek?" Opýtala som sa okamžite. Zabúdajúc na to, že tu stojím bosá, nohy mi mrzli od studenej podlahy a ani tenké biele tielko ma nijako nezohrialo. Kam sa, dokelu, podela moja mikina?

„Nie," reagoval Mathias.

„Tak potom nejdem," odmietla som ihneď. V skutočnosti som nemala veľmi chuť vidieť ani Dereka, tentoraz som potrebovala výhovorku. Táto myšlienka ma popálila. V poslednom čase sa toho dialo akosi priveľa a mne chýbal nádych slobody. Neušla som od otca, aby som spadla do ďalšej zlatej klietky postavenej iným mužom.

„Alejandra, ušetrime si toto trápenie," ťažko vzdychol Mathias, „obidvaja veľmi dobre vieme, že dnes tam pôjdeš so mnou."

Vystrčila som bradu a prižmúrila oči. „A prečo by som tam mala ísť?"

„Pretože tam budem ja," odpovedal Mathias s úplnou samozrejmosťou. Jeho sebavedomie by som najradšej rozpárala nožom.

„O dôvod viac tam neisť," prehovorila som chladne. Mathiasovi by som sa mala vyhýbať pre svoje vlastné dobro. Myšlienka na blížiaci sa september sa menila na mocného leva, netušila som, ako dlho ešte budem môcť utekať.

Ani som si nevšimla ako ani kedy, Mathias vstal. Odrazu bol predo mnou a pohľad na jeho hruď ma úplne znehybnil. Des, ktorý z neho sálal pohlcoval a ja som nerobila nič preto, aby som sa neutopila.

„Nie som slepý, bábika," Mathias mi zastrčil vlasy za ucho, spravil to jemne, no napriek tomu bolo v jeho dotyku niečo mocné, „vidím ako na mňa reaguješ, cítim tvoje chvenie, keď sa ťa dotknem," jeho hlas nepôsobil ani trochu zvodne, hovoril to, akoby mi oznamoval, čo treba nakúpiť. Perami sa priblížil k môjmu uchu a z jeho horúceho dychu na mojom krku, som mala zimomriavky. Prestala som aj dýchať, aby som nenarušila krehkosť tohto momentu. „Priťahujem ťa ako magnet." Ústami mi prešiel po krku a ja som inštinktívne zavrela oči. Preklínala som svoju slabosť. Oheň v mojom vnútri mi bol odporný. Prsty mi brneli od túžby dotknúť sa Mathiasa, len na chvíľu cítiť jeho pokožku. Uspokojiť to zviera vo mne. „Potrebuješ byť pri mne," zamrmlal do môjho krku a izbu preťal môj utlmený vzdych. Necítila som hanbu ani strach z mojej otvorenej reakcie. Jediné, čo som chcela bolo viac. Mathias jazykom prechádzal po každom kúsku mojej kože, niekedy ma uhryzol a ja som sa na neho natlačila ešte viac. „Pôjdeš dnes so mnou, Alejandra?" Opýtal sa ma medovo a opäť uhryzol.

Zmohla som sa iba na prikývnutie, slov som nebola schopná, no spravila by som čokoľvek, aby Mathias neprestal. Keby mi v tejto chvíli ponúkal cestu do pekla, šla by som. Aj keby som sa mala hodiť do náručia diabla, nič by som nevymenila za toto.

Mathias sa odtiahol, hľadiac do jeho očí, som čakala na to čo spraví. Ale on sa iba usmial. „Vidíš," prehovoril zatiahnutých hlasom, „ani to nebolo také ťažké."

„To nebolo fér," bránila som sa, no moja rezistencia bola nulová. Vedel to on a vedela som to aj ja.

„Nič nie je fér, bábika," odpovedal tlmeným hlasom, „a každú nespravodlivosť by si mala využiť vo svoj prospech."

„Fajn," odvrkla som, skrývajúc nedávnu slabosť, „o druhej budem pripravená," uzavrela som. To, že Mathias vyhral som nemusela hovoriť nahlas, no aj napriek tomu som bytostne túžila, aby moja porážka nekončila iba jeho perami na mojom krku.