Alejandra

43. kapitola

Trisha mi toho veľa neprezradila. Vlastne mi nepovedala nič, čoho by som sa mohla naozaj chytiť a veľmi rýchlo som pochopila, že ona tápa v rovnakej tme ako ja. Ibaže Trisha si od všetkého tohto držala odstup, nezaujímalo ju to. Alebo možno mala iba natoľko rozumu, že sa nestarala do vecí, do ktorých ju nič nebolo.

„Toto je celé?" Zamračila som sa na ňu. V hlave som si opäť prehrávala náš rozhovor, čím viac bola opitá, tým viac sa rozhovorila, no stále som v jej príbehu nedokázala nájsť nič užitočné.

„Čo viac by si chcela, Alejandra?" Začínala byť nervózna. „Ak sa ti toto nezdá byť dostatočným dôvodom na to, aby si to nechala tak, potom už fakt neviem, čo ťa presvedčí."

„Mathias Vanesse nikdy nepovedal, čo sa stalo?" Vyzvedala som. Môjho pohára s vínom sa už nejakú dobu nedotkla, potrebovala som čistú hlavu. Trisha si to našťastie nevšimla.

„Pokiaľ viem tak nie," pokrútila hlavou, v očiach mala strach, „Vanessu to vydesilo, a tým myslím, naozaj vydesilo."

Ani som si to nevedela predstaviť. Viem, že Vanessa aj Mathias nemajú rodičov, bolo mi jej odrazu ľúto. Otázkou bolo, či je tá malá čertica do niečoho z tohto zapletená. Trisha mi prisahala, že Vanessa s tým nemá nič spoločné. Derekova manželka takmer ani nedokončila strednú školu. Prejsť sa jej podarilo len preto, že na škole sa rozšírila fáma, že spáva so svojim učiteľom matematiky. Škola sa chcela zbaviť škandálu, ktorý by určite nastal, takže všetci sa radšej rozhodli tváriť, že o ničom nevedia. Čo ma opäť iba priviedlo k myšlienkam, prečo s ňou Derek je? Pretože kvôli jej očarujúcej osobnosti to byť nemohlo.

„Vieš," oblizla si suché pery, „keď bol Mathias mladší, sem-tam som ho videla s modrinami na tvári alebo tak, chápeš, asi nejaká chlapčenská bitka. Ale v ten deň mohol umrieť," jej hlas prešiel do šepotu. Nemohla som ani len predstaviť, že by sa Mathiasovi niečo stalo. A Trisha tiež nie. Po tele mi nabehli zimomriavky.

„Preto nemáš rada Lopezovcov?" Mne pripadali ako milí ľudia, trochu zvláštni, ale nemala som predsudky.

„Nie je to tak, že ich nemám rada," obhájila sa rýchlo, asi ani ona nechcelo vyzerať ako niekto, kto diskriminuje len na základe majetku a zdravotného postihnutia, „nikto o nich nepočul, nikto! Nikto ich nepoznal, nikto netušil, že vôbec existujú. Ale od toho dňa, kedy postrelili Mathiasa, boli Lopozevci odrazu všade. Na pracovných stretnutiach, oslavách, a čo bolo najhoršie, nejaký čas tu aj pracovali."

„Čože? Tu?" Táto informácia ma naozaj prekvapila.

„Vanessu šlo poraziť," nad jej slovami som prevrátila očami, „Lopezovci sa nechovali ako obyčajní zamestnanci, skôr akoby im to tu patrilo, akoby boli doma. A Mathias vôbec nenamietal, hovoril, že sú to lojálni ľudia a takí sa cenia. Potom sa objavila tá malá a Mathias bol z toho celý paf."

„Takže si nemyslíš, že oni s tým majú niečo spoločné?"

„To neviem," mykla plecom, oči už teraz mala lesklé od alkoholu, „môj názor je, že sa iba ocitli na správnom čase na správnom mieste, bez nich by bol Mathias mŕtvy."

„Bolo to až také zlé?" Nevedela som si predstaviť krvácajúceho Mathiasa. Ani to, čo prežívala jeho sestra, keď ho raneného priniesli domov.

„Áno, bolo," potvrdila, „len si to predstav, Nessa bola ešte dieťa a Mathias bol jediný dospelý, ktorého mala. Odmietal ísť do nemocnice a Nessa s tým nič nemohla urobiť. Ich rodinný lekár dal Mathiasa na niekoľko dní do umelého spánku. Nevedela som, či je na tom horšie on alebo jeho sestra. Moji rodičia chceli Nessu zobrať k nám, ale odmietla."

„Prečo nešiel do nemocnice?" Nedávalo mi to zmysel, najmä ak bol veľmi ťažko zranený, ako to popisuje Trisha.

„Mediá," mávla rukou, „ak by sa to dostalo na verejnosť, nevzniklo by z toho nič dobré, hlavne pre Nessu. Nebola ešte plnoletá, ak by sa niečo stalo, bohvie, kde by skončila."

Prikývla som. Naozaj to dávalo zmysel. Chápem, že dievčatá museli byť vydesené z celého tohto zážitku, ja som konečne rozumela z čoho sa nabrala tá jazva na Mathiasovej hrudi. No teraz nastal čas na skutočné činy. Trishu odviezol domov jej šofér. Uberom som nedôverovala a bolo dobre, že ju opitú odvezie domov niekto spoľahlivý.

Dúfam, že máš pekný deň, bábika. Od Mathiasa mi pípla esemeska, ktorú som sa rozhodla ignorovať. Čím väčší odstup som mala, tým lepšie.

Odhodlaná som vošla do Mathiasovej kancelárie.

Ak mi nepovie pravdu nikto, zistím si ju sama.