Alejandra

33.kapitola

„Ty nie si ako my," skonštatovala Maria, neznelo to ako obvinenie. Hľadela na mňa s detskou prezieravosťou, skrývalo sa v nej niečo rozvážne, múdre, príliš vyspelé na jej výzor.

„A vy nie ste ako ja," odpovedala som jej. Netušila som, akú odpoveď očakáva, dokonca ani na čo konkrétne naráža. Pravdepodobne iba na fakt, že nie som Španielka.

„Ak nie si ako my, prečo tu si?" Pokračovala vo vypočúvaní. Budila dojem, že vidí moju dušu, a to sa mi nepáčilo. Keby predo mnou nebolo dieťa na vozíčku, niečo odvrknem. Neviem ako, dostala sa mi pod kožu. Akoby vedela niečo, čo uniká všetkým ostatným.

„Priviedol ma Mathias," zopakovala som, aby moja lož bola hodnovernejšia, pridala som úsmev. Na nabratie odvahy pred jej ďalšou otázkou, a ja som vedela, že ďalšia príde, som sa napila. Alkohol ma zaštípal.

„Krstný nikdy nikoho nepriviedol," pokrútila hlavou zamyslene, nevedomky si prstami prešla po zapletených vrkočoch. Dávala si dokopy puzzle z kúskov, ktoré vedela len ona. Jej informácia ma zarazila. „Asi budeš pre krstného dôležitá, keď ťa sem priviedol," premýšľala nahlas, „toto je miesto iba pre rodinu, takže asi predsa len budeš ako my, si jeho frajerka?"

V ústach mi úplne vyschlo, pred prehovorím som opäť siahla po slamke. „Čo znamená byť ako vy?" Bolo načase obrátiť kartu a získať nejaké odpovede, hoci od Marie to bude ťažké. Okrem toho, toto bol jediný spôsob, aký mi napadol, aby som sa mohla vyhnúť odpovedi. S Mathiasom sme neboli ani len priatelia. Ani som nevedela, prečo tu vlastne som.

„No veď vieš," mykla plecom, jej odpoveď už nebola taká sebaistá, „my sme rodina."

„Chápem," hlesla som, „aj ja mám rodinu, ale sú ďaleko."

„Kde sú?" Vyzvedala ďalej, asi bola vďačná, že sa mi podarilo pochopiť my a rodina. Muselo byť pre ňu náročné vidieť s niekým Mathiasa, zmietlo ju to.

„Sú doma," prehltla som guču v hrdle, zbytočné informácie, čo doma znamená som vynechala. Pri každej myšlienke na Ameriku mi zovrelo srdce. Po prázdninách nastúpim do otcovej firmy a Španielsko zostane len snom.

„Možno sem s tebou prídu nabudúce," zasnívala sa, vďaka belaso-modrej farbe jej šiat, vyzerala nevinne, „krstný hovorí, že rodina je navždy. Podľa mňa si rodina aj ty."

Potriasla som hlavou, aby som vyhnala dotieravé myšlienky. Ja nie som žiadna rodina. Maria to vo svojej hlave nevedela pochopiť a nechcela som jej brať ilúzie. Videla svojho krstného otca zidealizovane, nechcela som jej lámať srdce tým, že ja a Mathias nie sme pár, nečaká nás žiadna svadba ani spoločná budúcnosť. Dokonca som nedávala šance ani tomu, že ho po lete ešte uvidím.

No predsa len tu bola otázka, ktorú som si nemohla odpustiť. „Ak je rodina navždy, prečo tu potom nie je Vanessa?"

„No," prstami sa hrala s okrajom šiat, pritom mi hľadela do očí, neukazovala strach a jej zaváhanie bolo príšerne nepatrné, väčšina by si ho ani nevšimla, „s Nessou je to komplikované," oslovila ju prezývkou, museli si byť blízke alebo sa aspoň dobre poznať. „Ona patrí do rodiny, ale nie do tej našej, lebo sa vydala."

„Nemôže patriť do dvoch rodín súčasne?" Mariine slová akosi nedávali zmysel. Alebo je žena po vydaji automaticky zavrhnutá? Maria to určite celé len nepochopila. No prečo potom bola Vanessa tŕňom v Anninom oku?

„Ale isteže áno," prevrátila oči, moja otázka sa jej videla byť hlúpa, „keď sa vydám, tiež spojím rodinu, ale Vanessa si vybrala nepriateľa. Ona ani jej frajer sa nezachovali veľmi pekne ku krstnému, preto s nami už nemôže byť."

Prikývla som, vysloviť slová bolo nemožné, a hoci som veľmi chcela, aby Maria pokračovala, prepadával ma pocit úzkosti. Zhlboka som sa nadýchla. „Takže," napila som sa, „čo tí dvaja spravili, keď sa nezachovali pekne?"

Maria opäť iba znudene mykla plecom. „Neviem presne, prečo sa neopýtaš krstného?"

Úplne som zbledla. „Kde je tu kúpeľňa?" Vyhŕkla som. Maria prišla na to, že v skutočnosti o tom nič neviem. Ak by som patrila do rodiny, tak ona tvrdila, Mathias by mi určite povedal o zrade, ktorú údajne spáchala jeho sestra a môj bratranec.

„Tam," prstom ukázala na presklené dvere vedúce do domu. Bez ďalších slov som vykročila a len s veľkou námahou som udržala pokojný krok.