Alejandra

34. kapitola

18+

„Alejandra, otvor dvere."

Toto bolo už tretíkrát, čo Mathias zaklopal. Buď ma sledoval, alebo mu to povedala Maria. Tak či onak, potrebovala som popremýšľať, dať sa dokopy a opäť nabrať odvahu na úsmev.

Zhlboka som sa nadýchla levanduľovej vône. „Potrebujem minútu, Mathias."

Pozerala som sa na svoj odraz v zrkadle. Pod očami sa črtali fialové kruhy, ale ráno som ich zakryla dostatočným množstvom make-upu, ktorý sa v tomto teple našťastie neroztiekol. Vlasy sa mi už opäť začínali vlniť, preklínala som každú minútu strávenú so žehličkou v ruke. Zdalo sa, že všetko ostatné vyzerá byť v poriadku, očné tiene držali, maskara a rúž tiež. Len výraz mojej tváre bol akýsi zdesený, moja pokožka trochu bledšia než zvyčajne.

„Ak neotvoríš, prisahám, že tie dvere vyrazím." Hovoril to pokojne, čím ma vydesil ešte viac. Znel ako keby mi iba oznamoval, že na raňajky si dá kávu.

Ihneď som mu otvorila. Srdce mi príšerne tĺklo a dlane potili, no nemohla som riskovať viac problémov. Možno Mathias netuší, že mi Maria niečo povedala. Musím zostať pokojná, minimálne to aspoň predstierať.

Mathias vstúpil do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere. Ustúpila som k umývadlu, celá vďačná za naozaj priestrannú kúpeľňu. No aj napriek tomu, že doterajší priestor sa mi zdal byť dosť veľký, Mathiasova postava ho zmenšila. Odrazu som si pripadala ako v malej škatuľke bez vzduchu. Mucha lapená v pavúčej sieti. Objala som sa, na tele mi nabehli zimomriavky.

„Si v poriadku?" Pozorne si ma ustarostene prezrel.

„Áno," prikývla som, „len som bola dlho na tom teple." Možno mojej lži neuveril, ale musela som to aspoň skúsiť.

Pristúpil ku mne a prstom mi zdvihol bradu, aby ma donútil pozrieť sa na neho. „Neklam, Alejandra," je dych mi pošteklil pery, na sekundu som sa pozrela na jeho ústa so spomienkou na jeho bozk, „odišla si preto, čo povedala Anna?"

„Chcem sa vrátiť na oslavu," povedala som sebaisto a odstúpila som. Chcela som Mathiasa obísť, ale bol príliš...veľký. Chytil ma za lakeť a ja som takmer narazila do jeho hrude. Len s námahou som udržala na vysokých opätkoch.

„Nie," zamietol rázne, „dokým mi nepovieš pravdu."

„Ja nie som tá, čo by tu mala niečo vysvetľovať, prečo nezačneš hovoriť pravdu ty?" Obvinila som ho, hnev mi koloval žilami. Ak si Mathias myslel, že so mnou môže mávať, mýlil sa. A to veľmi. Nechcela som mu prezradiť, že niečo viem, chcela som tie puzzle odkladať sama, no kvôli mojej výbušnej povahe a ústam, ktoré vždy predbehli hlavu, som vybuchla.

Zamračil sa. „O čom to hovoríš?"

„O Derekovi a tvojej sestre!" Vyhŕkla som nahnevane. „Prečo ju celá tvoja rodina neznáša? Čo spravila, že ste ju zavrhli? A čo Derek?" Otázky sa zo mňa len tak sypali, pokračovala by som, ale od návalu strachu a hnevu, som nemohla dýchať. Hruď sa mi prudko nadvihovala a do pľúc sa mi nedostávalo dosť kyslíka.

„Alejandra," oslovil ma pokojne, „upokoj sa. Poď, sadni si." Ani neviem ako, ale posadil ma na skrinku vedľa umývadla. Stále ma však držal, jeho ruky neopustili moje boky a v kontraste so studenou stenou za mojim chrbtom, som toto teplo vítala.

„Prepáč," ospravedlnila som sa odrazu, nevediac za čo. Nespravila som nič zlé, no stále ma v pazúroch držala vina. Po včerajšku by bolo lepšie zamávať bielou vlajkou.