Alejandra

17. kapitola

Toto povedať nemala. Naozaj nemala.

Moje vnútro zbĺklo ohňom a vrelo ako láva. Hnev mi prúdil žilami a všetko zahmlil. Už som viac nepremýšľala jasne.

Postavila som sa. Misu s vajíčkami a múkou som pevne chytila do oboch rúk. Gucci Barbie sa na mňa stále vyzývavo pozerala, netušila, čo mám v pláne. Stále si myslela, že som slúžka, ktorá od strachu rešpektuje každý príkaz.

Nemusela som ísť ani dosť blízko, pevne som uchopila misu a celý obsah som vyliala na Guccino tielko. Teraz jej výstrih zdobila nepremiešaná múka a kvapkajúci žĺtok. Lucia, ak som si pamätala jej meno, zrevala neľudským revom.

„Slečna Alejandra!" Zhíkla Matrha niekde za nami.

Lucia sa po mne rozbehla, no jej pohyby boli príšerne pomalé. Na opätkoch sa jej šmýkalo a podlaha bola pokrytá múkou a zmesou na koláč. Silno ma zdrapila za vlasy, bolestivo som skrčila tvár.

„Prestaňte! Prestaňte! Prestaňte!" Kričala Martha totálnou panikou. Určite divoko rozhadzovala rukami a vrásky sa jej prehĺbili o sto ďalších rokov.

Snažila som sa vymeniť z úchopu blondínky. Hneď ako som dostala príležitosť, skrčila som svoju päsť a vrazila jej. To ju na chvíľu odradilo a jej stisk povolil.

„Seňor Rossales! Seňor Rossales!" Stále kričala gazdiná. „Seňor Rossales! Pomóc!" Jej hlas slabol. Určite utekala po Mathiasa.

Blondína sa ani nestihla spamätať a už som ju kvákala za vlasy. Opäť vykríkla ako zviera. Divoko mávala rukami v snahe zasiahnuť ma, ale držala som si ju od tela. Podarilo sa jej zaškrabnúť ma, no kvôli adrenalínu som necítila žiadnu bolesť.

Odrazu ma zdrapili niečie ruky a stratila som zem pod nohami. Od prekvapenia som pustila blondínku. Keď som opäť stála na zemi, pochopila som, čo sa stalo. Pľúca mi horeli. Hruď sa mi ťažko nadvihovala a klesala. Vzduch ma štípal v hrdle.

Predo mnou stál Mathias, bol ku mne otočený chrbtom a pravú ruku mal vystrčenú. Netušila som, či preto, aby ma ochránil pred blondínkou alebo preto, aby som sa po nej nerozbehla znova. Možno dokonca čakal, že zaútočím aj na neho, ale nebola som sprostá. Proti Mathiasovi som nemala šancu, navyše nebolo fér, ak by som si svoj hnev chcela vyvŕšiť na ňom.

Preto som pokojne stála za jeho chrbtom. Mathias mal ľavú ruku vykrútenú tak, že ma stále držal za svojim chrbtom. Obzrela som sa na Marthu. Tá len s hrôzou sledovala celú situáciu. Podlaha bola samý bordel, Lucia pri bitke zvalila ďalšie misky, takže teraz tam už boli aj orechy a cukor.

„Vypadni z môjho domu, Lucia," zahrmel Mathias. „Ihneď!"

Gucci Barbie odísť však nechcela. Bola taká hlúpa, že si ani neuvedomovala, aké má šťastie, že môže odísť a nečeliť Mathiasovmu hnevu. To ja som bola tá, čo si potom zlízne trest.

„Ty obraňuješ ju?" Zrúkla. „Nevidíš, čo mi spravila? To mňa by si mal chrániť pred tamtou harpyou!"

„Toto je posledný raz, čo si vkročila do tohto domu, je ti to jasné?" Ešte nikdy som nepočula Mathiasa takto rozprávať. Znel nahnevane, ale stál priamo a pokojne zároveň.

Gucci začala revať, ale neostávalo jej nič iné iba odísť. Jej fňukanie sa nieslo celý domom, až kým sa za ňou nezabuchli vchodové dvere.

Odstúpila som od Mathiasa a obalil ma chlad. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi ma upokojovali jeho ruky na mojich krížoch. Jeho dotyk mal byť pre mňa zakázaný.

Mathias sa ku mne otočil a teraz sa mi zdal byť ešte vyšší. O krok som ustúpila. Pomaly zo mňa vyprchával adrenalín a nebola som si istá, či Mathiasovi dokážem čeliť aj tentokrát.

„Začni," precedil pomedzi zuby, takmer som mu ani nerozumela, „hovoriť."

Zahanbene som sa pozrela do zeme. Čo čakal, že mu poviem? Nebola som bitkársky typ a sama som vedela, že teraz som to prehnala. „Mrzí ma to," zamrmlala som úprimne.

„Pán Rossales," trasľavo začala Martha, „toto naozaj nebola vina slečny Alejandry, snažila sa ma zastať a slečna..."

„Teraz nie, Martha!" Mathias zdvihol dlaň, aby ju umlčal, pričom zo mňa ani nespustil zrak. Prebodli ma výčitky kvôli úbohej Marthe. „Do mojej kancelárie, Alejandra." Rozkázal mi, potom sa otočil k Marthe. „A ty zatiaľ uprac tento bordel."

Nohy mi vrástli do zeme, naozaj som sa chcela pohnúť, ale moje telo zviazal strach. Mathias ma preto schmatol za ruku a začal ťahať do kancelárie. Cestou tam som si všimla červenú, rozpíjajúcu sa škvrnu na náplasti, preto som si rýchlo ruku schovala za chrbát.