Alejandra

37. kapitola

„Och, Lili," povzdychla som do telefónu, „bola to len jednorazovka, proste skrat a netreba z toho robiť drámu."

„Netreba z toho robiť drámu?" Skríkla moja sestra. „Odpanil ťa ten naj sexi Španiel a ty znieš, akoby ti uleteli všetky včely. Chcela si snáď zomrieť ako stará panna?"

„Týmto mi vôbec nepomáhaš, Liliana!" Vybuchla som na svoju mladšiu sestru. „Ľutujem, že som ti vôbec niečo povedala."

„Prepáč, sestrička," povedala naoko urazene, „ale nechápem, prečo sa z toho netešíš, je to len letný flirt a ty si si užila, alebo sa mýlim?"

Na túto otázku som jej nemohla odpovedať. Akonáhle som si predstavila tú noc, naskočili mi zimomriavky. V Mathiasovi nebolo nič jemné a z jeho drsnosti sa mi podlamovali kolená. Bral si ma s nárokom, takmer ako drogu. Každým bozkom, každým dotykom mi dokazoval, že mu patrím. A ja som mu túto dravosť oplácala. Aj toto sa zmenilo na vojnu medzi nami a ja som mu odmietla dať svoju bolesť. Ani náznakom som nedala najavo svoju neskúsenosť. Nedopriala som mu to zadosťučinenie, že vyhral.

„Tvoje ticho hovorí za všetko," posmievala sa mi sestra. „Nechápem, prečo to berieš tak tragicky," pokračovala, „čoskoro sa vraciaš domov, nie je dôvod, aby si takto vyvádzala. Jedine že by..." zarazila sa.

„Jedine, že by, čo?" Nástojila som. Snáď mi nechcela naznačiť nejakú tragédiu. „Vyklop to, Lili."

„Jedine, že by si sa do neho zamilovala," hlesla a jej hlas sa zlomil. Pre moju sestru existoval čierny koniec tejto udalosti. Láska. A mala úplnú pravdu. Zamilovať sa by bola tá najväčšia hlúposť pod slnkom. Najmä ak ide o muža, ktorý nemá v úmysle žiadny vzťah, iba nezáväzné, krátkodobé užívanie.

„To sa nestane," zmietla som to zo stola, „nie som naivná a ani hlúpa," presviedčala som seba aj Lilianu, nech sa opakovaná lož stane pravdou. „Bol to len úlet."

„Bola si opitá?" Chytila sa tejto nádeje moja sestra. Áno, alkohol by situáciu značne menil. Opitý človek proste robí hlúposti. Robí chyby. A má sa na čo vyhovoriť.

„Mala som drink alebo dva," pripustila som neochotne.

„Takže si opitá nebola," zhodnotila moja sestra sklamane. „Neboj sa," začala veselšie, „v New Yorku bude všetko po starom a zabudneme na túto hlúposť s celým Španielskom."

„Ľúbim ťa, Lils," do očí sa mi tlačili slzy. Moja sestra vždy vedela, čo povedať, aby mi pomohla. Niekedy sa správala ako tá staršia ona.

„Ja viem," zasmiala sa. Začala som sa aspoň trochu upokojovať. Myšlienky mi tak v hlave nevírili. Po dlhom pochodovaní po svojej izbe som si konečne sadla na posteľ.

„Neželám si nič iné, iba sa vrátiť domov."

„Alejandra?" Oslovila ma opatrne. „Viem, že toto si nechcela, ale dávaj si pozor. Zlomené srdce niekedy nedokáže zahojiť ani New York."

„Ja si poradím, Lils," ubezpečila som ju. Prstami som hladila jemnú saténovú látku prikrývky. Len aby som aspoň niečím zamestnala svoje ruky.

„A je tu ešte niečo," hlas sa jej zatriasol a ja som sa vystrela ako struna, tento tón jej hlasu som poznala a vždy ním oznamovala blížiacu sa katastrofu.

„Čo sa deje? Je niečo s mamou?"

„Nie," odvetila mi a hneď som sa uvoľnila.

„Tak potom?"

„Pravdou je, že si nie som istá, Alejandra," bez dychu som čakala, kým bude pokračovať, „no niečo nie je v poriadku. Papa je neustále nervózny, pobehuje tu ako divý. Zvýšil ochranku okolo domu, je neskutočne podozrievavý. A ochrana domu nie je to jediné, čo sprísnil. Takmer ma nepúšťa z domu a čoraz častejšie spomína cestu do Španielska. No nehovorí o tom ako o dovolenke alebo návšteve rodiny."

„Papa sa chystá do Španielska?" Vydýchla som udivene. Ak ma nenájde u Dereka, ale v dome u cudzieho muža. Bože, Španielsko sa bude otriasať v základoch.

„Počula som ako sa o tom dohaduje s nejakým chlapom v kancelárii." Priznala neochotne.

„Ak otec zistí, že si odpočúvala jeho rozhovor máš po chlebe, čo ti to vôbec napadlo?" Dohovárala som jej. „Pozri," umiernila som sa, teraz som musela upokojiť ja ju, „určite si len počula zle a ide len o nejaký problém v spoločnosti, papa by sem neprišiel, nemá na to najmenší dôvod, vrátim sa podľa plánu a všetko dobre dopadne."

„No neviem, Alejandra," zapochybovala rovnako skleslým hlasom, „pretože tentoraz mám z toho naozaj zlý pocit."