Daisy Rose Violet

III

Konečne som po tej úmornej niekoľko hodinovej ceste vyšiel z autobusu. Na parkovisku,na ktorom sme stáli boli ešte zopár autobusov a niekoľko áut.
"Ethan,mohol by si nás odfotiť?"
Ashleyn hlas znel omnoho otravnejšie ako ráno.Otrávene som pregúlil očami. Asi desať minút sa dohadovali o totálnych hlúpostiach. Ked sa konečme rozhodli,ako sa budú tváriť a podobné nepodstatné detaily, ohlásila nás moja matka. V ten moment som jej za to bol veľmi vdačný.
"Ethan kam si sa vybral? Ešte si nás neodfotil."
"Mám fotiť kvety a nie nejaké zbytočné buriny."
Obe na mna pohoršene spoza slnečnýh okuliarov pozreli,niečo si zašepkali a urazeno odišli. Dnes by mi už mohli dať pokoj.

Pár minút po odchode z parkoviska som kdesi v húfe ľudí hladal Adama. Kam ten idiot zmizol? Ledva som si položil túto otázku,už okolo mna prechádzal bok po boku s Dianov. Niečo jej rozprával a ona hltala každé jeho slovo. Sem tam si napravila čierny rám dioptrických okuliarov,ktoré nosí od siedmej triedy. Presne ten istý rok sa začala páčiť Adamovi. Zozačiatku nikto vrátne mna nechápal,čo na nej vidí,no neskôr sa začala páčiť aj dalším a dalším. Zrejme ju chceli len pre to,že sa hrala na nedostupnú.

Po pol hodine chôdze sme dorazili pred bránu botanickej záhrady. Dlhú chvíľu sme čakali na moju matku a dalšiu učiteľku,aby nás vpustili dnu. Stál som bokom od všetkých tých ľudí,s ktorými som trčal v autobuse a prezeral si okolie. upútalo ma dievča,ktoré kráčalo cez malý park po chodníku vedúcom k bráne závrady. Dlhé svetlohnedé vlasy jej lietali okolo hlavy. Mala biele šaty na ramienka so suknou zloženou z kusov nejakej veľmi jemnej látky. Niektoré časti sukne jej siahali po lítka,iné ledva zakrývali štvrťku stehien. Niečo ma nútilo stále ju sledovať,neodvrátil som pohľad ani vtedy,ked sa na mna pozrela. Vtedy ma upútala ešte viac. Upútali ma jej oči,ktoré z výraznej modrej prechádzali až do fialovej.