Daisy Rose Violet

XLIV

"Au!"
Hlúpe šaty,hlúpy zips,hlúpy rituál! Matka odopla zips a vytiahla mi z neho všetky vlasy,ktoré predtým zazipsovala.
"Daisy chyť si vlasy!"
Bez slova som poslúchla jej príkaz,kedy sa toto šialenstvo skončí? Po tom ako sa jej podarilo zapnúť zips na dlhých bielych šatách,začala mi vytvárať akýsi účes. K čomu je dobré,že budem vyobliekaná ako na svadbu,keď sa aj tak všetko počas ritualu zašpiní? Aspoň myslím,že to bude ako pri tom predošlom i keď vtedy som mala tmavomodré šaty,ktoré ma maximálne zahaľovali. Začala som prudko dýchať,dúfajm že nemajú v pláne obetovať ma ako nejaké zviera.

Po asi hodine som sa konečne mohla postaviť,hneď ako som vyšla z mojej izby všimla som si Ethanov pohľad. Prezeral si ma od hlavy po päty,to vyzerám až tak strašne? Spravil zopár krokov ku mne,chytil ma okolo pása a ja som si dlane uložila na jeho ramená.
"Vyzeráš úžastne,Leah môže byť rada,že má takú krásnu Schranku,no myslím že bude problém ju takto ohovárať..."
Nedokončil,silno som ho objala a dúfala,že toto celé,pravdaže čo sa týka Leah,je len zlý sen. Sen,z ktorého sa onedlho prebudím a budem normalna,no byť normálna sa mi asi nikdy nepodarí. Odtiahol sa odo mňa a pobozkal ma na čelo,v momente mi líca zahrnula červeň. Bez neho by som to nezvládla,nikdy! Zahladela som sa do jeho neskutočne zelených očí,znovu som ho silno objala.
"Ethan ďakujem ti za všetko,bez teba by som nič z tohto nezvládla."
Chcel odpovedať,no akurát v tom momente prikráčala moja mama tiež v bielich šatách,no tie jej boli jednoduchšie ako moje,a odtrhla ma od neho.
"Daisy je na čase začať!"
Bola tak chladná ako stroj,ako toto môže byť moja mama?! Prikývla som a vykročila za ňou,no Ethan ma stiahol k sebe. Len čo sa jeho pery dotkli mojich,srdce sa mi rozbúšilo ako o preteky,toto mi celé tie roky chýbalo. Chýbal mi človek,ktorý sa bude zaujímať o mňa a nie k Leah.