Daisy Rose Violet

XIII

Zaujímalo by ma,čo Daisy maľuje. Paletu má plnú rôznych farieb a farených kombinácií. Chvíľu pozorne hľadela na svoj obraz,no potom odvrátila zrak. Nemo hľadela von oknom,kamsi na vzdialené stromi.

Prestala zízať von,až ked zazvonilo. Vtedy sa letmo pozrela na zmes farieb na plátne a so sklonenou hlavou,obíjmajúc si ramená odišla preč. Začína byť čo raz viac záhadnejšia. Čo je vlastne zač? Odkiaľ prišla? Skôr ako moja matka,áno výtvarná je jeden s predmetov,ktorý vyučuje,pozbierala plátna pozrel som na na Daisynu prácu. Sánka mi pri pohľade na jej výtvor spadla takmer na zem. Nič úžastnejšie,pravda okrem Daisy,som ešte nevidel. Matka mi zamávala rukou pred tvárou.
"Ethan si na Zemi?"
"Hej,hej som."
Potriasol som hlavou a vybehol z triedy.

Zvyšné hodiny som márne čakal,že bude so mnou v jednej miestnosti,ba ani na chodbe som ju nestretol. Vyparila sa? Nie to isto nie! Musím ju nájsť!Adam ma udrel päsťou do ramena.
"No čo bratku,videl si tú novú?"
"Myslíš Daisy?"
"No nie tú druhú."
Pregúlil očami. Nechápavo som naňho hľadel. O čo mu do pekla ide?
"Ako to išlo včera s Dianov?"
"Dnes ideme von."
"Gratulujem!"

Adam sa stratil kdesi v húfe študentov vychádzajúcich z budovy školy. Nejak som nemal náladu predierať sa nimi von a tak som počkal,kým sa bude dať aspoň normálne výjsť von. Konečne som mohol výjsť z tej príšernej budovy. Pohľadom som blúdil po okolí školy hľadajúc Daisy. Parkovisko bolo plné áut a študentov,no jediná osoba nebola na blízku,Daisy. Kam sa podela? Och bože,to dievča mám stále v hlave. Čím mi tak počarovala,že na ňu neustále myslím? Je krásna,o tom niet pochýb,no tiahne ma k nej niečo,niečo čo neviem opísať,niečo čo ....Daisy!