Daisy Rose Violet

VI

Bežal som za ňou,bol som jej v pätách. Vlasy jej lietali okolo tváre a na perách,tých krásne tvarovaných ružových perách,jej sedel úsmev. Konečne zastala. Dobehol som k nej,konečne som si mohol pozorne prezrieť jej fialovo-modré oči. Šťastne som sa usmieval pri pohľade na ňu,konečne bola pri mne. Končekmi prstov som sa dotkol jej ramena.
"Ethan!"
Strhol som sa. Matka mnou triasla vsnahe prebudiť ma. Počkať...ja som zaspal? Pretrel som si tvár,rozhliadol sa okolo a zistil,že autobus je už dávno prázdny.
"Podme Ethan,ešte sa musíme zastaviť v supermarkete kúpiť niečo na večeru."
Len som prikývol. Rýchlo sme vyšli z prázdneho autobusu a nasadli do auta. Neustále som v mysli videl tie fialovo-modré oči. Ako je možné,že má fialové oči? Zaiste mala šošovky,no čo ak nie,čo ak to boli jej oči? Znovu som si prezrel jej fotku.

"Koho to tam máš?"
Matka sa zvedavo pýtala s pohľadom prišpendldným k fotografií neznámeho dievčaťa. Po chvíli sa pozrela pred seba,aby skontrovala farbu semaforu.
"Tiež by som rád vedel,kto to je."
"Skús to zavesiť na internet,iste ju niekto pozná alebo sa ozve sama."
"To si nemyslím. Vyzerá ako by nepatrila do tochto sveta."
"Čo to zasa splietaš?"
"Ale nič,nechaj to tak."
Zelená farba na semafore ma zachránila,inak by mi matka kládla ďalšie a ďalšie nezmyselné otázky.

Všade okolo vrzgali nákupné košíky. Pomaly som kráčal za matkou,ktorá kráčala predo mnou a do košíka neustále niečo hádzala. Zapozeral som sa na regál plný kvetov. Fialové tulipány mi pripomenuli jej oči. Začínam šalieť! Vediac,že sa správam ako totálny idiot som ďalej bezvýznamne hľadel na kvety.
"Ethan! Ethan!"
Potriasol som hlavou. Matka na mňa nechápavo hľadela.
"Čo?"
"Si v poriadku?"
Len som súhlasne prikývol. Nevriacky pokrútila hlavou. Potiahla košík smerom k pohladni čím ma donútila spraviť zopár krokov.