Daisy Rose Violet

XXVI

Niečo,čo ma škriabalo v krku ma donútilo kašlať. Prehla som sa dopredu. Au! Úder do hlavy ma vrátil späť,kde vlastne som? Mojim unaveným očiam chvíľu trvalo,kým rozoznali vnútro ockovho auta. Vezú ma domov?
"Daisy si v poriadku?"
Mama vedľa mna sedela s vydeseným výrazol,len som prikývla. Oprela som sa a otvorila si okno,konečne čerstvý vzduch. Zatvorila som oči a zhlboka dýchala.

Auto začalo spomaľovať až nakoniec zastalo na príjazdovej ceste pred našim novým domom. Mama mi pomohla vystúpiť a doviedla ma až do izby. Vyzula som si sandále,už som napoli ležala. Zložila som si náušnice a rozpustila vlasy. Mama ma zakryla,zastrela závesy a skôr ako odišla sa ma spýtala či niečo nepotrebujem. Bez slova som sa zamotla do paplona. Zrejme to pochopila a odišla.

Nervozne som stála pred presklennými dverami,za ktorými sa črtali akési rastliny. Kde som? Ledva som sa končekmi prstov dotkla dverí,obe krídla sa otvorili a vpustili ma do obrovského sklenníka plného rastlín. Moja duša radostne zajasala,no stále som mala pocit,že mi niečo chýba. Telom mi prebehol prúd zvláštnej energie. Ethanove paže sa ovynuli okolo môjho trupu. Jeho zelené oči boli zelenšie ako všetky rastliny v tomto obrovskom sklenníku,strácala som sa v nich. Ovynula som ruky okolo jeho krku. Bol tak blízko až som cítila jeho dych,tak teplý a príjemne šteklivý dych. Pomaly sa ku mne naklánal a mne padli oči na jeho pery,pery ktoré boli neustále bližšie k tým mojim.

Strhla som sa na nepríjemný rachot,do pekla čo sa deje?! Neochotne som otvorila oči a pozorne sa rozhliadla po izbe.
"Prepáč Dory,len som si chcel požičať nabíjačku."
Len som nad nulovou intelogenciu môjho brata pokrúdila hlavou,prevrátila sa na druhý bok a snažila sa znovu zaspať,no bolo to márne. Cez tenké závesy dnu prenikali lúče zapadajúceho slnka,musím ísť von! Prezliekla som sa zo šiat do voľného bieleho trička a šortiek,ktoré takmer nebolo vidno. Zaviazala som si šnúrky na čiernych teniskách a čo najrýchlejšie odišla.