Daisy Rose Violet

XLII

Dopadol som na kolená vedľa Daisynho bezvládneho tela,vtedy sa osoba stojaca pred ním pohla. Odhodila ma od Daisy a nenávistne na mňa hľadela. Čo to pre boha je?! Vyskočil som na nohy,vykročil k Daisynmu bezvládnemu telu,no tá bytosť ma od nej znovu odhodila. Strhol som sa na zavolanie nejakého mena.
"Leah!"
Bytosť sa s krvilačným výrazom obzrela,stala pár metrov od Emetta. Neľudsky zavrčala a rozbehla sa k nemu,kľakol som si k Daisy.
"Daisy,Daisy!"
Prudko zažmurkala,zvráštila čelo a konečne otvorila oči,nebolo v nich ani pamiatky po fialivej.
"E...E...Ethan?"
Prikývol som,rýchlo ju postavil na nohy,no dlho sme nestáli . Leah k nám dobehla a odsotila ma od nej,zohla sa k Daisy a vzala jej tvár do dlaní. Emett ju od nej odsotil a ona sa po ňom rozbehla,stihli sme ujsť. Kľučkovali sme medzi kvetmi,stromami a kermi v pätách nám bežal Emett a hneď za ním Leah.

Všetci traja sme zadychčaný vybehli z botanickej zahrady,pri tom neľudskom reve ozívajúcom sa z nej mi telo pokrili zimomriavky. Daisyne oči hladeli na samý vrch strechy botanickej záhrady,rozvíjal sa na nej krásny zlatistý kvet,znovu sa ozval rev a kvet uschol.
"Je preč,Leah je preč!"
Daisy sa mi nadšene hodila okolo krku,zatackal som sa a silno ju objal. Len čo ma pustila vrhla sa na Emetta,ten šťastne objal svoju malú sestru. Spokojne sme si sadli na neďalekú lavičku v parku,unavene si vedľa mňa sadla.
"Konečne,konečne som slobodná."
Spokojne si položila hlavu na moje rameno,srdce sa mi roztĺklo ako o preteky,ach ako veľmi mi chýbala. Emett na nás nervózne pozrel,potom pozrel kamsi za nás a znovu svoj nervózny pohľad venoval nám.
"Daisy?!"
Hlas jej matky znel spoza nás,ona aj ja sme sa postavili,Daisy sa rozbehla k svojej mame.
"Mami,mami Leah je preč,je preč!"
Daisy po tvári tiekli slzy šťastia,no úsmev jej zmizol z tváre hneď ako sa pozrela na tvare svojih rodičov.
"Čo ste spravili?"
"Zbavili sme sa Leah."
"Musíme ju priviesť späť!"