Daisy Rose Violet

XXI

Pomaly som k nej dokráčal. Biele šaty žiarili tak jasne,až som mal pocit,že vidím anjela. Svetlohnedé vlasy mala stiahnuté do vysokího chvosta a pierka vysiace z náučníc jej ležali na ramenách. Je nádherná!
"Ahoj!"
"Ahoj!"
"Už ti je lepšie?"
Len s úsmevom prikývla. Znovu má tie hlúpe šošovky! Bok po boku sme krčala smerom do školy.
"Ethan?"
"Áno?"
"Vymazal si tú fotku?"
Neodpovedal som jej,vytiahol foťák a podal jej ho. S úžasom hľadela na svoju fotku.
"Naozaj chceš,aby som ju vymazal?"
"Až po tom,čo mi pošleš kópiu."
Hrdo som sa usmial a začal sa hrabať v taške. Nechápavo na mna hľadela,no potom si začala prezerať moje fotky. Kde je? Fyzika,matematika...á tu je!
"Ehm..."
Odtrhla svoju pozornosť od fotoaparátu a upriamila ju na mna. Nechápavo hľadela na bielu stranu obdlžnika o veľkosti A4.
"Čo to je?"
Skôr ako dopovedala,otočil som k nej stranu s jej podobiznou. Oči sa jej úžasim rozžiarili. Podala mi fotoaparát a vzala si svoju fotku. Stáli sme uprostrel chodby,bez slova hľadela na fotku a ja som hľadel na nu.
"Je,je dokonalá!"
"Presne tak ako ty."
Pozrela na mna s červenou v lícach. Zapotácal som sa,ked sa mi zavesila okolo krku. Ona,ona ma objala?! Chvíľu som bol v šoku,no potom som jej objatie opätoval. Omámila ma kvetinová vôna.
"Dakujem Ethan."
"Nemáš zač."
Odtiahla sa odo mna. Chcela niečo povedať,ked som sa strhol nazáklade úderu do ramen,ktorý som schytal. Stál vedľa mna Adam s Dianou.
"Čaute!"
"No nazdar! Nezoznámiš nás?"
Pozrel na Daisy,ktorá si nervozne krčila šaty. Ked si všimla,že na nu všetci traja uprenehľadíme,spravila krok k nám.
"Tak Daisy toto je Adam,včera som ti ho spomínal,a toto je Diana."
"A...ahojte!"
"Máš krásne šaty."
"Vdaka."
"Ethan,čo si jej o mne hovoril?"
"To ti poviem neskôr."
Všetci sme sa strhli na zazvonenie. Pozrel som na Daisy stojacu vedľa mna.
"Akú máš prvú hodinu?"
"Myslím,že telesnú."