Daisy Rose Violet

XI

Konečne! Konečne som našla správne dvere. Vdaka mojim nulovým orientačným schopnostiam som sa dostavila na hodinu desať minút po zvonení.
"Slečna,meškáťe!"
Prísne na mna pozrela staršia pani s krátkimi blond vlasmi.
"Prepáčte,no trochu som zablúdila."
"Posadte sa,prosím."
Prikývla som a rýchlo hladala voľné miesto,no nemala som šťastie na prázdnu lavicu. Prisadla som si k dievčine s uhľovočiernymi vlasmi,ktoré mala zapletené do dvoch dlhých vrkočov. Chvíľu si ma prezerala,no potom sa usmiala a vystrela ruku mojim smerom.
"Emily!"
"Daisy Rose."
Usmiala sa a odvrátila svoj zrak smerom k tabuli,kde učiteľka vysvetlovala učivo z matematiky.

"Poznáš sa s Ethanom?"
"S kým?"
Emily po dosť dlhej chvíľke ticha začala tému,ku ktorej nemám čo dodať a určite jej nebudemvravieť o tej fotke,kde mám fialové oči.
"Ten chalan,čo sedí dve lavice pred tebou."
"Dnes som ho videla po prvýkrát."
"Ach tak."
"Na základe čoho si usúdila,že sa poznáme?"
"Všetci si medzi vami všimli tie zvláštne pohľady."
"Neviem ako on,no mne na nom niečo strašne prekáža."
Len prikývla,no aj tak si myslela svoje,viem to. Výraz jej tváre hovoril za všetko.

Bola som Emily vdačná,že bola zvyšok hodiny ticho. Som si istá,že by som sa nejak prezradila a povedala jej niečo,čo nemá vedieť. Zvonenie prerušili monolog učuteľky matematiky,ktorý aj tak nikto nepočúval. Všetci vrátane mna,čo najrýchlejšid vyšli z triedy. Tak a teraz by som mala pohľadať triedu,v ktorej sa vyučuje výtvarná. Mohla by to byť veľká miestnosť plná stojanov na plátna,pohárov so štetcami,kopou pasteliek a všetkých možných farieb.

Tento krát sa mi podarilo otvoriť skrinku hned. Nevedela som,čo si mám vziať a tak som si nechala všetky veci v skrinke. Dlhú chvíľu som bezcieľne blúdila po škole,v snahe nájsť učebnu výtvarnej.
"Stratila si sa?"
Všetky svali mi stuhli,ked sa spoza mna ozval hlas. Zhlboka som sa nadýchla a cez plece pozrela za seba. Stál za mnou Ethan. Naozaj?!
"Neskús namietať Rose,vidím že si sa stratila."