Daisy Rose Violet

XL

Pomaly som kráčal po štrkovom chodníčku v botanickej záhrade. Kamienky mi škriabali bosé nohy,no nejak som necítila bolesť. Chladný vánok vial spoza mňa,niečo ma nútilo obzrieť sa. V momente ako som sa obzrela,oľutovala som to. Všetky kvety za mojim chrbtom boli zvádnuté,suché a bez života. Po lícach sa mi rozliali slzy.
"Daisy!"
Hlas mojej duše znel spoza mňa,rozbehla som sa preč. Kaienky sa mi zbodávali do chodidiel,tá bolesť,už som ju cítila. Bežala som mimo chodníčko pomedzi rôzne kvety,ktoré však hneď ako som okolo nich prešla zvädli. Bežala som ďalej,svaly ma pálili a sily sa pomaly mínali.

Hrdlo mi zovierali dve ruky,ruky ktoré vyzerali ako moje,no neboli moje. Moja duša ma držala nad zemou škrtiac ma. Jej fialové dúhovky zapĺňali celé oči,nemala žiadme zremičky ani bielka. Vo vlasoch jej kvitli kvety a po tele mala veľké súhové fľaky. Od členkov sa jej ovýjali tenučké stonky ťahavýcj kvetov,ktoré siahali až po stebná a potom sa ďalšie ovýhali okolo jej zápästí.
"Daisy,Daisy,Daisy ver mi,takto som to nechcela,no nedala si mi na výber."
Hodila ma na zem a sklonila sa ku mne,ako by som sa pozerala do zrkadla,až na tých zopár detailov. Znovu ma začala škrtiť,no tento krát ju vyrušil hlas,hlas ktorý som veľmi dobre poznala. Vyrušil ju Ethanov hlas.