Daisy Rose Violet

XVI

Zarazene na mna hľadeli jej atramentové oči,zdajú sa mi ešte tmavšie ako ráno. Zrejme si uvedomila,že na mna uprene a prekvapene hľadí,tak odvrátila zrak. Nervozne krčila koniec sukne svojich šiat. Niečo,niečo čo s jej očami súvidí mi nechce povedať,nechce aby to niekto vedel. Sledoval som cestu,no napätie po mojej otázke stále rástlo. Chcem vedieť,chcem vedieť prečo má fialové oči!
"Ethan?"
"Áno?"
"Môžem ťa o niečo poprosiť?"
"O čo?"
V momente ako sa opýtala,zaplavili moju myseľ všetky možné veci,ktoré odo mna bude chcieť. Nervozne som zovieral volant.
"Vymažeš tú fotku?"
"Čo?"
"Prosím a zároven ťa žiadam o to,aby si vymazal tú fotku zo včera."
Chcel som sa spýtať prečo,no jej výraz,tie smutné a unavené oči mi nedali zistovať dôvod. Vyzerala tak zničene až ma pichalo pri srdci. Upriamil som pohľad z jej tváre na cestu. Prechádzali sme okolo parku,ked sa strhla.
"Zastav!"
Opatrne som zabrzdil,no skôr ako auto úplne zastalo,vystúpila. Stratila sa niekde medzi stromami,kermi a kvetmi. Kam zmizla? Odstavil som auto na nedaleké parkovisko,zamkol ho a šiel za nou. Najprv som kráčal po vyhranených štrkových chodníkoch,no nikde jej nebolo. Nemohla sa len tak vypariť.

Odhrnul som vetvy vrby sklánajúcej sa nad jazierkom. Sedela pod vrbou opretá o drsnú kôru s pohľadomuprtým na hladinu jazierka. Hodnú chvíľu som na nu len nemo hľadel,no potom som sa pohol smerom k nej. Nespúštala zrak z vodnej hladiny. Opatrne som si sidal vedľa nej,bál som sa,že aj hu vyruším z jej premýšlania alebo ak by som sa jej dotkol,vyparila by sa. Vyzerá ako víla,ako nadpozemské stvorenie,je krásna.
"Si v poriadku,Daisy?"
"Vyzerám tak?"
Pozrela na mna a v očiach sa jej lihotali slzy. Zopár sekúnd si prezerala moju tvár,potom odvrátila zrak a položulq si hlavu na moje rameno.
"Poznám ťa sotva pár hodín,no ja mám pocit,že sa poznáme večnosť."
Jej slova ma zarazili,no vyčarili mi úsmev na tvári.