Daisy Rose Violet

XXIII

Behá tak ľahko,až mám pocit,že sa vôbec nedotýka zeme.
"Swan,pokiaľ sa budete venovať sledovaniu dievčat,pribudnú vám dalšie kliky!"
Rýchlo som odvrátil pohľad,no stále ma niečo ťahalo k Daisy.

"Videli ste tú novú?"
"Nedalo sa na nu nepozerať."
"A ten jej zadok."
To...to ako vážne hovoria o Daisy? Len čo som vošiel do šatne,okamžite stíchli. Prezliekol som sa a odošiel odtiaľ. Diana s Daisy stáli na chodbe vedúcej k šatniam. O niečom za zhovárali.
"Stále s tebou nesúhlasím,Diana."
"Už sa teším,ked ti poviem,že som ti to hovorila."
Chcel som bez povšimnutia dokráčať k nim,pretože ma zaujímalo o čo sa rozprávajú,no moji "inteligentný" spolužiaci mi toskazili.
"Ooo Daisy!"
Ten ich nepríjemný škrekot. Chúda Daisy až nadskočila,ako sa zľakla. Nechápavo na mna hľadela.
"To bolo čo?"
Jej spýtavý výraz,bože aj tak je krásna. Postavil som sa vedľa nej.
"Iba moji spolužiaci."
Chápavo prikývla. Chvíľu sme čakali na Adama,no skôr ako on vyšli ostatný. Celkom som sa zabával na ich pohľadoch,ked ma videli stáť tak blízko pri Daisy. Najviac ich dorazilo,ked si o moje rameno oprela hlavu. V tom momente ma znovu zaplavil ten zvláštny pocit,zvláštny a zároveň tak príjemný.

"Swan,čo máš s Daisy?"
"To by si chcel vedieť."
"Chcel by som vedieť,čo na tebe vidí."
"Si idot."
Našťastie tento rozhovor prebehol skôr,ako do triedy vošla Daisy. Posadila sa do svojej lavice na konci triedy. Chvíľu som váhal,no potom som vstal a šiel si k nej sadnúť. Zamyslene hľadela von oknom.
"Ahoj."
Prudko sa otočila a venovala mi zmätený výraz. Zrejme ma nečakala.
"Ethan? A...e...čo tu robíš?"
"Kľudne si pojdem sadnúť späť."
"Nie,nie zostan."
"Čo také si tam videla?"
Ukázal som von oknom,no oči mi hned padli na jej tvár. Sklonila hlavu a objala si ramená. Do pekla,zasa som sa spýtal niečo,čo som sa nemal.