Daisy Rose Violet

XXVIII

Už som to dlhšie nevydržal,pritisol som svoje pery k tým jej. V dlaniach zovrela moje tričko a ja som obtočil paže okolo jej tenučkého trupu. Zavesila sa na mňa,no ja som to nečakal,zatackal sa a narazil chrbtom do tvrdej kôry stromu. Obaja sme sa zasmiali,no nedokázal som sa od nej odtrhnúť. Prerušila spojenie našich pier,lapala po vzduchu.
Nedokázal som z nej spustiť zrak,je prekrásna. Zdvihla svoju tvár k tej mojej,na perách jej sedel ten najkrajší úsmev.
"Si prekrásna!"
V momente ako som dopovedal,líca jej zaliala červeň. Jemne ma udrela päsťou do hrude.
"Budem sa červenať."
"Už sa červenáš."
Skryla si tvár do dlaní a oprela sa o moje rameno. Kvetinová vôňa mi zaliala nos.

Pomaly sme kráčali po štrkovom chodníku.
"Mohol by som ťa zajtra vziať do školy."
Ustarostene si vzdychla,čo sa deje?
"Mám také tušenie,že ma moji rodičia nechajú doma."
"Ak to tak bude,prídem ťa pozrieť."
Objal som ju okolo ramien,položila si hlavu na moje rameno.
"Nemyslím si,že to je dobrý nápad."
"Prečo?"
Postavil som sa pred ňu,chytil jej špičku brady a zdvihol jej tvár k mojej. Ona nemá šošovky! Ja idiot,ako to,že s si to všimol až teraz?! Znovu a znovu som si prezeral jej fialovo-modré dúhovky. Naklonila hlavu a nechápavo na mňa hľadela.
"Niečo sa ti nepoudáva?"
"Vedel som,že máš fialové oči."
Jej vystrašený a zarazený výraz ma dostal. Zrejme si myslela,že má šošovky. Veľmi rýchlim krokom odišla preč,no hádam si nemyslí,že mi újde?! Bez zaváhania som bežal za ňou. Zaterasil som jej cestu,no ona sa ma aj tak pokúšala obísť.
"Daisy Rose Violet,čo to s tebou,do pekla,je?"
Držal som ju za ramená a chcel sa jej pozrieť do očí,ale nemal som šancu. Hlavu mala stále sklonenú,úprimne,štvalo ma to.
"Povieš mi konečne,čo máš za problém?"
Zdvihla uplakanú tvár,jej oči boli úplne fialové,po modrej nezostal ani malý fliačik. Ukázala na svoje oči.
"Toto,toto je môj najväčší problém!"