Daisy Rose Violet

XLVI

Chladné kamenné zabradlie mi hladili dlane,Daisy sa obzrela hore na schodisko. Je vydesená,ako jej niečo také môže spraviť jej vlastna rodina? Neisto vkročila do kruhu,bez rozmýšľania som sa rozbehol k zemi,keď sa zrútila do travi. Zrazu sa odniekiaľ vynoril jej otec,chytil ma a všetkými sipami mi branil v tom,aby so šiel k Daisy. Ležala na zemi a zvýjala sa,ako by ňou lomcovala neľudská sila,nikto z jej rodiny ani len nežmurkol. Všetky v kruhu pen mechanicky odriekali to,čo predčítala jej mama,boli ako stroje.
"Daisy!"
Jej telo začali obrastať kvety,bola posiata množstvom drobných zlatistých kvitkov,ktoré však po chvíli uschli. V tom momente zhasli plamienky na všetkych sviečkach,kruh sa rozpadol a všetci odišli po šitokom svhodisku dnu. Ako ju môžu len tak nechať ležať nikde uprostred záhrady? Dobehol som k nej,dopadol na kolená a vzal jej bezvládne telo do náruče. Moja krásna Rosie,ako ti toto mohla spraviť vlastná rodina? Prezeral som si jej tvár,keď sa niečo začalo diať. Vlasy jej zožltli ako stred sedmokrásky,pery mala červené ako lupene ruží a drobné žilky pod očami nadobudli farku tých najfialovejších fialiek. Čo to s ňou pre všetkých svätých spravili?

Niekoľko hodín som s ňou v náručí sedel v strede trávnika,nepohla sa a nič na jej vzhľade sa nezmenilo. Slnko začalo zapadať,dosť sa ochladilo a tak som sa konečne rozhodol ísť dnu. Vzal som ju na ruky,stále nechápem ako jej také niečo mohli spraviť.

Vyšiel som na posledný schod,otvoril dvere a následne vošiel do izby,kde ju predtým jej matka pripravovala na ten podivný rituál. Položil som jej stále bezvládne telo na veľkú posteľ. Ledva som ju uložil do postele,vletela do izby jej mama.
"Ethan mal by si odísť,Daisy potrebuje teraz veľa oddychovať."
"Nikam nejdem,budem pri nej a dam na ňu pozor."
"Ethan okamžite odíť!"
Po tom ako zvýšila hlas,vošiel do izby aj Daisyn otec. Zatol som sanku a odišiel,dúfam,že bude všetko v poriadku.