Daisy Rose Violet

XLIII

"Čo?"
Slzy šťastia mi už dávno uschli a to ako som vyhŕkla otázku ma zarazilo,ale prečo by sme Leah mali priviesť späť?
"Musíš ju vpustiť do svojho tela Daisy inak všetko čo teraz vidíš,všetky rastliny a živočíchy v priebehu pár mesiacov zahynú."
Zatackala som sa,rukami som si zakryla ústa,aby som potlačila výkrik. Ethan ma pritisol k svojej hrudi a jemne hladil po vlasoch.
"Ešte dnes večer musíme usporiadať rituál,ktorý prinavráti Leah do tvojho tela."
Ockov hlas bol chladný,mechanický ako by to vravel stroj. Nechapavo som si prezerala tvare mojich rodičov,ako môžu byť taký bezcitný? Zaborila som tvár do Ethanovej hrude,silnejšie ma objal,prečo namiesto mňa nemôžu vybrať niekoho iného?
"Daisy okamžite musíme ísť domov a začať pripraovať rituál."
"Nepustím ju s vami!"
Pozrela som na Ethana,pustil ma a ochranársky sa predo mňa postavil.
"Nechápem ako vám môže viac záležať na nejakej storočnej duši ako na vašej vlastnej dcére. Prečo nenakdete niekoho,kto bude ochotný byť schránkou pre Leah?"
Obaja moji rodičia naňho nechápavo hladeli,v duchu som mu ďakovala,že im to povedal. Dúfala som,že to mojich rodičov konečne uvedie do obrazu a otvorí im to oči,no ich tvare zdobil chladný výraz. Ocko ma vzal za zapästie,no Ethan mu nedovoli odviesť ma.
"Nebran niečo,čomu nerozumieš."
"Bránim len ublíženiu a trapeniu važej dcéry."
Sledovala som ich vražebné pohľady,ktoré si vymienali. Chytila som Ethana za ruku,konečne prestal mojmu otcovi prebodávať hlavu svojim pohľadom.
"Pôjdeš somnou?"
"Hádam,hádam to nechceš podstúpiť?"
"Ja to nejak zvladnem,no jedine ak budeš somnou."
Ethan chcel namietať,no potom len súhlasne prikývol. Ocko ma pustil aj s mamou a Emettom vyktočili smerom von z botanickej záhrady.

Ticho v priestotoch Ethanovho auta ma znervózňovalo,urcite sa hnevá,no ja nemám navýber. Všetku svoju pozornosť venoval premávke,pritiahla som si kopena k brade a objala si ich. Toto bude ešte dlhá cesta.