Daisy Rose Violet

XXX

Pomaly som vedla nej kráčal smerom k jej domu. Kráčala len zopár centimetrov vedľa mňa,chcel som však aby bolo ešte bližšie. Neustále som cítil jej jemné pery pritisnuté na mojich.
Moja nádherná Rosie! Vyzerala inak ako obvykle,prekvapivo nemala šaty. Bol som rád,že ju konečne vidím v niečom inom,ako v šatách. Nervózne hladela na oblohu,ktorá bola každou minútou tmavšia a plnšia žiarivých hviezd. Preplietol son si s ňou psrty a pevne jej stisol ruku.
"Si v poriadku?"
Potriasla hlavou a zmätene na mňa pozrela.
"Prepáč,hovoril si niečo?"
"Rosie čo sa deje?"
"Nič,čo by sa malo?"
"Niečo ti je,niečo nie je v poriadku."
"Ešte som stále nespracovala to,že sme sa prestahovali,zrejme to bude tým."
"Naozaj je toto to jediné,čo ťa trápi?"
Len prikývla a zahľadela sa do zeme. Celú cestu od parku hľadí do zeme,nechce aby sa niekto pozeral do jej výnimočných očí.

Každou pribudnutou hviezdou na oblohe bola nervoznejšia. Kráčala tak rýchlo,až som čakal,kedy sa rozbehne.Prečo je tak nervozna? Zaiste to súvisí s jej očami,isto to tak bude. Zrazu prudko zastala,vrazil som do nej a takmer spadla na zem. So skleslím výrazom na mňa pozrela,čo jej do pekla je?
"Povieš mi,čo sa deje Daisy?"
"Naozaj nič,len...len som unavená."
"V tom prípade sa choď vyspať,aby si sa čo najskôr dala dokopy."
Pobozkal som ju na čelo,hned ma objala. Smutne na mna pizrela a veľmi rýchlo vošla do domu.

"Ethan,kam si zmizol?"
Matkin hlas znel z kuchyne,nič nové. Zabuchol som za sebou vchodové dvere a šiel za nou. Na menšom okruhlom stole obkolesenom štyrmi stoličkami,boli dva taniere s večerou. Perfektne to voňalo!
"Prišiel si akurát včas,večera je hotová."
"Perfektne to vonia,mami."
"Dakujem,no mohol by si mi konečne povedať,kde si bol."
"Prejsť sa."
"Sám?"
"Adam šiel zrejme niekam s Dianov."
"Myslela som to tak,že či s tebou nebolo nejaké dievča."
"Aké prosím ťa?"
"Daisy."