Daisy Rose Violet

V

"Ethan! Halo!"
"Ukážem vám ich v autobuse,už,no ponáhľam sa."
Dievčina kráčala preč. Stále som ju videl, no už bola dosť ďaleko keď som sa za ňou rozbehol. Zahla za roh a keď som sa tam pozrel,nebola tam. Kam zasa zmizla? Do pekla,čo sa to tu deje?
Kráčal som ďalej,dúfajúc,že je tu nejaký výklenok alebo miesto kam sa schovala. Zahráva sa so mnou? Prebehol som až na koniec chodníka,no nikde som ju nevidel. Sníva sa mi? Z hlbokého zamyslenia ma vytrhol zvoniaci telefon,môj zvoniaci telefon. Chvíľu mi trvalo uvedomoť si,že zvoní mne,stále som totiž rozmýšlal kam znovu zmizla. Telefon po pár sekundách stíchol. Sadol som si na blízku lavičku. Neustále som hľadel na jej fotografiu. Nemohla sa mi zdať,ked som ju odfotil. Musí existovať!

Znovu mi začal zvoniť telefon. Nervôzny z nevedomosti o fialovookej dievčine,som ho vytiahol z vrecka.
"No konečne si to zdvihol! Pohni kostrou Ethan,všetci čakáme na teba."
"Kde ste?"
"Už dávno v autobuse."
Adam ledva dohovoril,ukončil som hovor. To som ju hľadal tak dlho? Musím zistiť,kto to je,čo je zač a ako sa volá inak dnes zrejme nezaspím.

Matka ma prebodávama nenávistným pihľadom,keď som sa dostavil k autobusu. Rovnako na mňa hľadeli aj všetci sediaci v nom. Rýchlo som sa posadil. Zas a znova som si prezeral jej fotku. Pozeraka sa priamo na mňa,hľadela priamo do objektívu ako by vedela,že ju odfotím. Ashley sa posadila vedľa mna.
"Ukážeš mi konečne tie fotky?"
"Večer ti ich pošlem."
"Chcem ich vidieť teraz!"
"To je tvoj problém."
"Ethan!"
Chytila ma za rameno. Chvíľami som sa bál,že mi jej umelé nechty prebodnú tepnu nakrku.
"Chcem ich vidieť teraz!"
"Bud ti ich pošlem večer alebo ich neuvidíš nikdy."
"Si neskutočný idiot!"
Nahnevane vstala a sadla si k Emily. Adam sedel vzadu vedľa Diani. Vyzerá to tak,že sa ľady pohli.