Bol späť na svojom najobľúbenejšom mieste zo všetkých – v bare U prázdneho pohárika. Áno, presne tak, u prázdneho, pomyslel si ironicky, zatiaľ čo pozeral na dno svojho niekoľkokrát vyprázdneného malého pohárika.
,,Tebe dnes tuším poriadne šmakuje, kolega," zavtipkoval Fero, čo Petrovi prišlo vtipné. Pokiaľ existoval na svete rovnaký alebo väčší pijan, ako bol on sám, musel to byť Fero, jeho kolega z práce. Teda z bývalej práce.
,,Zato ty piješ akosi primálo," obdaroval Fera škodoradostným pohľadom.
Ten si ho však nevšímal, jeho očiam dávali zabrať obrovské vytŕčajúce prsia barovej čašníčky, skláňajúcej sa nad vedľajším stolom a dolievajúcej akýmsi mladým chuligánom chlast.
,,Hej, aj nám treba doliať!" zakričal na ňu Peter a všimol si, ako len pokrútila očami.
Sviňa nevychovaná, pomyslel si. Zaslúžila by si napraviť. Lenže, keď sa otočila a začala kráčať pomalou, za to ale elegantnou chôdzou späť k baru a jej zadok každým ďalším vykonaným krokom menil svoj tvar, pomyslel na iný druh trestu. Taký, ktorý by sa jej páčil ešte viac. A jemu tiež. Hoci bola príliš mladá, vedel by jej ho tam zaraziť, a nežiadal by o povolenie. Zobral by si ju ako si už dávno žiadnu nezobral. So svojou ženou, Annou, totiž už pomaly ani nespávali. Nie to ešte, aby spolu mali sex.
,,Dnes je to už pätnásty," povedala, keď po asi desiatich minútach sa konečne zjavila pri ich stole. ,,To nevadí, zaplatím. A čo ty, kočka, nedala by si si s nami nejaký drink? Pozývam," párkrát zamrkal na jej krásne modré oči, potom sa neudržal a spadol nižšie – priamo do jej hlbokého výstrihu.
Rýchlo obom doliala a so znechuteným výrazom na tvári utiekla k späť k baru. Lebo náhodou by sa jej niečo stalo, pomyslel si. Hej, náhodou by jej ho tam vrazil, priamo tu, v bare, a to by bola veľká tragédia. Asi by ju natrhol alebo čo. Krava sprostá.
,,Na tú ani nepozeraj, je na teba príliš mladá," pozrel na neho Fero.
Za tú vetu ho mal sto chutí poslať do čerta, lenže kto by s ním potom pil a občas mu zaplatil nejaké to kolo. Ak by mal byť k sebe úprimný, okrem Fera nemal žiadneho priateľa. Teda, ak nepočítal naplnený pohárik Jackom Dannielsom. To bol tiež verný priateľ, možno ešte vernejší ako Fero. Len sa častejšie míňal, a to mohol byť občas problém. Zvlášť, keď mal ťažký deň, napríklad ako dnes.
,,Mladá ale vrtká," obaja sa zasmiali.
,,A čo ty a Anna?" spýtal sa ho Fero. Občas ho jeho zvedavosť dožierala, no myslel na pohárik, ktorý bude možno už čoskoro potrebovať zaplatiť.
,,Nič moc. Vyzerá to na rozvod," nasucho preglgol Peter a znovu v sebe pocítil narastajúci hnev. Ten hnev, ktorý ho prenasledoval už niekoľko dní. Ten, za ktorý bola zodpovedná jeho kurevnícka manželka.
,,A čo Daniel, ako to znáša on?"
,,O ničom nevie. Snažíme sa to držať pod zámkom, nechceme ho sklamať. No skôr, či neskôr sa to aj tak bude musieť dozvedieť."
,,Tak to ma mrzí, že to je až také zlé. Naozaj, kamarát," povedal Fero a vzápätí zodvihol svoj teraz už naplnený pohárik a Peter urobil to isté.
Štrngli si na zdravie a na neverné manželky, keď vtom k nemu do baru doľahol akýsi krik. Otočil sa a uvedomil si, že nikto iný to nepočuje, len on. Krátko na to sa prebudil vo svojej novej izbe, úplne sám.
Do čerta, ani vo sne ho nenechajú dopiť, pomyslel si a polonahý, bez trička a v trenírkach, naštvane zišiel dolu schodami.
Vonku niekto kričal ako zmyslov zbavený a samozrejme, že to nebol nikto iný ako jeho syn Daniel.
