Chcel len to, aby bolo všetko ako predtým. Ako za čias, keď sa vraciaval z práce a doma na neho čakala teplá večera a ešte horúcejšia manželka. Vtedy bolo všetko iné, jednoduchšie. Nemusel sa obávať, že ho znovu podvedie, pretože nič také skrátka neprichádzalo do úvahy. Milovala ho. A on miloval ju. A tiež Daniela, ich jediného syna. Boli rodina a nie tak hocijaká, patrili k tým najšťastnejším v okolí. A potom sa zrazu všetko začalo rúcať ako domček z karát.
Na začiatku, keď ešte netušil, že je za tým iný chlap, si myslel, že všetky tie zbytočné hádky, mlčanlivé vojny a nechuť k milovaniu sa dajú napraviť drahou večerou či rodinnou dovolenkou pri mori (predtým pri mori nikdy neboli). Párkrát to naozaj stačilo, Anna bola šťastná, Daniel tiež. Na chvíľu. A potom, po nejakom čase, sa všetko vrátilo naspäť. Jeho manželka s ním sotva prehovorila. Nie to ešte, aby sa s ním milovala. Približne v tej dobe začínal tušiť, že je za tým niečo oveľa väčšie než len jej náladovosť ako tvrdila ona. Ani vo sne mu však nemohlo napadnúť, že by za tým mohol byť jeho kolega z práce.
Nový dom. Nový začiatok. Aspoň veril, že to tak bude. Nové prostredie, príroda všade naokolo, absolútne ticho a jedna šťastná rodina. Takto si to predstavoval. Tak to malo byť. Toľko sa pre nich obetoval. Veď kto by už len odkúpil dom v ktorom pred rokmi niekto zavraždil svoju ženu a potom po niekoľkých rokoch, keď ho pustili z väzenia, v ňom zavraždil aj sám seba? Asi nikto. Keby ho Peter neodkúpil od sestry (ktorá žije v Anglicku) pravdepodobne by sa po pár rokoch úplne rozpadol. Toto však nikto z nich nedokázal oceniť. To ako veľmi sa snažil všetko napraviť. Dokonca prestal piť, tak veľmi ju miloval. Áno, miloval. Už ju nemiluje. Tú sviňu nevďačnú už nikdy nebude milovať. Nezaslúži si to. Nič z toho si nezaslúžila. Prečo ju sem vlastne ťahal? Prečo sa vôbec obťažoval? Keby tak tušil, že prvé, čo urobí po jednom dni nového života, bude to, že zavolá inému chlapovi, aby pre nich prišiel a dostal ich čo najďalej od neho. Ako keby bol nejaký netvor alebo čo. Aj keď teraz sa ním naozaj stával. To ona v ňom vytvárala netvora. Netvora schopného urobiť čokoľvek. Jeho vlastná manželka ho menila na neskrotné zviera bez zábran.
Keď si na obed prečítal tú správu, mal sto chutí ju potrestať. Aspoň raz poslúchnuť hlas otca, ktorý sa mu neustále ozýva hlave, a urobiť, čo sa musí. Nakoniec si to rozmyslel. Rozhodol sa, že ešte počká. Chcel ju pristihnúť pri čine. Mať dôvod ju potrestať. Túžil byť schopný čohokoľvek. A teraz aj bude.
Tá úbohá naivná sliepka. Ako si len mohla myslieť, že bude tak sprostý a dovolí im len tak odísť? Keď ju tak teraz videl postávať na prázdnej verande sotva dýchajúc a držiac sa Daniela, s čelom mokrým od potu, prechádzal ním pocit vzrušenia. Pristihol ju pri čine. Tentokrát sa z toho už nevyvlečie. Otec má pravdu. Vždy mal pravdu. Videl ju len raz v živote a napriek tomu ihneď spoznal, čo je zač. Obyčajná kurva, nič iné. Lenže on mu neveril. Kvôli nej sa pohádali a niekoľko rokov spolu nekomunikovali. A potom, keď sa rozhodol, že dá všetko do poriadku, našiel otca vysieť na povale tohto domu. Ani sa s ním nestihol rozlúčiť. A kvôli komu? Kvôli tej suke, nevernej. Možno, že to otec dlhú dobu znášal, keď ho jeho vlastná žena podvádzala s iným. Našiel inú lásku, tú tekutú a našiel ju už navždy. A Peter tiež. Lenže to nestačí. Anna musí pochopiť, že nevera sa netoleruje. Musí zaplatiť! Musí byť potrestaná!
,,Len sme sa chceli ísť pozrieť von na hviezdy," dostala zo seba po dlhej chvíli ticha.
Samozrejme, že nič z toho nebola pravda. Opäť ho len chcela nakŕmiť ďalšími sprostými klamstvami. No tentokrát, jej to už nezhltne, tentoraz veru nie.
,,Tak na hviezdy," povedal a poklopal Danielovou bejzbalovou pálkou po drevenej podlahe.
,,Ty si pil?" spýtala sa hlúpo, dobre vedela, ktorá bije. Na to ho až príliš dobre poznala.
,,Len trošičku, zlato. V tomto pekle sa nedá existovať, človeku príliš rýchlo vyschne v hrdle. Ale neboj sa, viem o svete. A taktiež o tom, čo ste sa práve chystali urobiť."
,,O čom to hovoríš?" hrala divadielko, ale dlho už nebude. Čoskoro spadne opona. A pokiaľ nebude spolupracovať, spod nej bude pretekať krv. Veľa krvi.
,,O tom, že som si náhodou prečítal správu, ktorá ti prišla na mobil. Náhodou si si ho zabudla v kuchyni. Veľká škoda," znovu poklopal pálkou po tvrdom dvere, a podišiel bližšie k nim. Koniec bejzbalky tiahol za sebou po podlahe. Miestnosťou sa ozýval zvláštny, do ušných bubienkov sa zarezávajúci zvuk.
,,Dozvedel som sa totiž niečo veľmi znepokojivé. Niečo, čo som sa nikdy dozvedieť nemal, že?"
Sledovala ho ako približujúceho sa ducha. Tvár biela a prepotená. Musela mať zvýšený tlak. A Daniel tiež nevyzeral príliš pokojne. Nehýbal sa, no Peter cítil, že je nesvoj. Bál sa ho. Ten malý rozmaznaný drzáň sa obával vlastného otca. Ako mohol? Veď mu vždy dával všetko potrebné. Snažil sa pre neho byť najlepším otcom na svete. A on ho takto sklame? Za to bude musieť byť potrestaný aj on. Ale najskôr Anna. Ženy majú predsa prednosť, no nie? Hádam je nejaký džentlmen.
,,Naozaj neviem o čom hovoríš."
,,Tak ty nevieš," bol už necelý meter pred nimi. Stačilo zodvihnúť pálku a trošku jej napraviť tvár. Možno by bola o niečo krajšia.
,,Ty skrátka nevieš," pomaly začal zdvíhať pálku.
Anna sa postavila pred Daniela. Dlaňami svojich ohnutých rúk nazad mu zakryla oči. A potichu sa rozplakala.
,,Všetko ti vysvetlím, Peter. Prisahám. Dokážem ti, že som to tak nemyslela."
,,Ja viem presne ako si to myslela. Zlato."
,,Nie, nič nevieš. Poďme do kuchyne, porozprávajme sa o tom v pokoji. Ako muž a žena. Ako manželia. Rodina."
,,Rodina? Že to počujem práve z tvojich úst. To ty si túto rodinu pochovala. Nikto iný. Uvedomuješ si vôbec, čo všetko som kvôli vám urobil? Prestal som piť. Kúpil tento dom. Snažil sa byť tým najlepším manželom a otcom a čo som za to dostal? Len ďalší útek."
,,Si opitý, musíš sa ukľudniť. Porozprávame sa o tom, dobre? O všetkom. Uvidíš, že to je inak.."
,,Nerob zo mňa debila, ty krava!" celou silou sa zahnal pálkou a udrel ňou do steny, len kúsok od nich. Sledoval, ako z nej opadáva kúsok omietky.
,,Vidíš k čomu si ma dohnala? Neviem, čo robím. Vôbec sa neovládam."
,,Miláčik, ja ti prisahám, že bude všetko ako predtým. Naozaj," plakala v kúte, Daniel teraz stál vedľa nej, oči mal stále zatvorené. Triasol sa. A rovnako ako jeho drahá mamička potichu nariekal.
,,Ako predtým? Myslíš ako predtým, než si ma prvýkrát podviedla?!" vo vzduchu sa ozvalo prasknutie, stenou otriasol ďalší – tentoraz oveľa agresívnejší- úder. Zo steny opadol ďalší kus omietky, tentoraz sa nachádzajúci ešte bližšie k Anne.
,,Peter, prosím," po tak dlhej dobe ho opäť prosila. Neskutočný pocit. Na túto noc len tak nezabudne.
,,Alebo ako predtým, než si sa s ním vychrápala druhýkrát," buch!
Tentoraz opadala omietka z miesta, pred ktorým stála Anna.
Tá teraz plakala hlasito, najviac ako vedela. Dochádzalo jej, čo bude nasledovať. Tušila, že sa z tohto domu len tak nedostane. Nikto ho neopustí! Nikto! A ak sa o to čo i len pokúsia... Tretie bum. Anna išla k zemi.
,,To je môj syn! Presne tak! Ukáž jej, čo sa patrí. Daj jej, čo si zaslúži! Musí pocítiť tvoj hnev! Musí prosiť! Áno, prosiť!" za iných okolností ten hlas nenávidel. Teraz mu však neprekážal. Naopak. Vítal ho.
Desať rokov nedokázal otcovi odpustiť vraždu matky. Desať rokov! A teraz, po tak dlhom čase vlastného manželstva ho zrazu chápal. Rozumel, prečo to urobil. Už nebol len jeho tieňom. Bol ním samotným. A bol na to hrdý.
