Musí ti byť strašná zima. Ale ja ťa zohrejem. Bude ti teplučko. Budeš horieť.
Nemysli na to. Nie teraz. Nemysli..nemysli...
Dovoľ mi ťa zahriať. Ešte nikto ta nezahrial tak ako ťa zahrejem ja.
Daniel, už dosť! Prestaň! Zastav to! Zastav tie spomienky!
Ani jeho vnútorný hlas však nedokázal umlčať bolesť, ktorú prežil v minulosti. Na to boli spomienky až príliš intenzívne a silné.
,,Choď preč! Zmizni! Bež preč a už sa nevracaj!" kričal Daniel na dvere otriasajúce sa pod údermi Otovej päste. ,,Nie si tu. Nie si. Iba sa mi zdáš. Ako tá príšera vo sne. Nič viac. Si iba príšera. Iba príšera...príšera.."
,,Ja nie som tá príšera, Daniel. Nie tá, ktorej sa tak veľmi bojíš."
Daniel stuhol. Zastavil dych a hoci si to ani sám poriadne neuvedomoval, na krátky okamih prestal plakať.
,,Neviem, o čom to hovoríš."
,,Ale vieš, Daniel. Vieš veľmi dobre, ktorú príšeru mám na mysli. Tú ktorá sa ti vynára z minulosti vždy keď večer zatvoríš oči. Tú, ktorá vidíš pokaždé, keď sa ťa niekto dotkne. Tú, ktorú cítiš neustále vo svojej blízkosti, tú, ktorú ťa prenasleduje, neustále ti je v pätách. A nikdy sa nezastavuje..neprestáva ťa dotýkať. Vyzliekať ťa zo šiat. Dotýkať sa ťa...
,,Tak už dosť! To sa nestalo! Nestalo!" kričal Daniel na dvere, uši prekryté dlaňami vlhkými od zotretých sĺz a hlienov.
,,Mne nemusíš klamať. Ja poznám pravdu. Viem o tebe viac než si myslíš, Daniel. Oveľa viac."
,,Nič nevieš!!! Ani tu nie si. Nič z toho sa nestalo!! Iba sa mi to zdá. Je to len v mojej hlave! Nikde inde len v mojej hlave. Je to nočná mora z ktorej som sa ešte neprebudil, nič iné!"
,,Nočná mora to je, ale ty si sa z nej už prebudil. Hoci v skutočnosti nikdy neodišla. Ja viem, čo sa ti stalo. Viem, čo ti v tú noc urobil. A viem aj to ako to urobil.."
Mrazivé dotyky špinavých rúk. Prsty smradľavé ako rozkladajúce sa zviera. Nechty čierne od špiny. A ten palec. Fialovo tmavý palec ľavej ruky akoby sa mu rozkladal zaživa. Odumieral mu hnil.
,,Nebol si tam. Nebol.."
,,Čo ak by som ti povedal, že som bol pri každom okamihu tvojho života? Pri každom jednom – od tvojho narodenia až doposiaľ. Zmenilo by sa tým niečo? Uveril by si mi to vôbec?"
,,To nie je možné!"
,,Zahrejem ťa! Bude ti teplučko. Budeš horieť."
,,Čo ak je všetko inak ako si myslíš? Čo ak celý tvoj život úplne iný ako ho poznáš ty? A keby aj nie, čo ak by mohol byť iný? Všetko je to len v tvojich rukách, Daniel. Úplne všetko. Nič z toho, čo sa dnes deje sa nemusí stať. Môžem ti pomôcť. Zabudnúť. Vymazať to. Úplne sa tomu vyvarovať. A tváriť sa, že sa to nikdy nestalo. Len tak jednoducho, ako lusknutím prstov. Nebolo by to úžasné?"
Čoraz viac bol z Otových slov zmätený. Všetko mu prestávalo dávať zmysel. Čo sa to deje? Prečo hovorí tie strašné veci? A ako to že vie o jeho príšere zo snov?
,,Kto si?" zakričal Daniel na dvere.
,,Nie je dôležité kto som ja. Ale kto si ty. A kým sa v budúcnosti staneš. Ešte stále ti to nedochádza, však nie? Nejde tu o nás dvoch ani o tvojich rodičov, ale o teba. A o to, kto sa z teba stane v budúcnosti. Milý Daniel, dnes v noci máš šancu zmeniť svoj osud. Stojíš na okraji najdôležitejšieho rozhodnutia svojho života. Rozhodnutia, ktoré budeš v budúcnosti buď milovať alebo nenávidieť. Toho rozhodnutia, vďaka ktorému budeš šťastným človekom, človekom naplneným nádejou a láskou, alebo človekom, ktorý má v sebe hnev a nenávisť. Je to všetko len v tebe, stačí si vybrať. Aké jednoduché. Jedno rozhodnutie môže zmeniť celý tvoj život. Nie je to úžasné?"
